Nezameniteľný Dalí je opäť v Paríži

Bol preňho školou života aj umenia, miestom osudových stretnutí i najväčších úspechov. Bol aj dejiskom najväčšej výstavy jeho diel, ktorú pred viac ako 30 rokmi ešte sám pomáhal zostaviť. Dnes jeho tvorbu v tej najvyššej možnej koncentrácii Paríž hostí opäť a tak ako pred rokmi, aj teraz slávne Centre Pompidou očakáva, že bude vďaka Salvadorovi Dalímu lámať rekordy v návštevnosti.

02.01.2013 09:00
38-dali2 Vytrvalosť pamäti Dalí Foto:
V Centre Pompidou nechýba ani olejomaľba Vytrvalosť pamäti (1931).
debata

Výstava, na ktorej sa stretlo asi 200 diel jedného z najoriginál­nejších umelcov všetkých čias, potrvá až do marca tohto roka.

Osudový Paríž
Hoci sa Salvador Dalí narodil a o 84 rokov neskôr aj zomrel v katalánskom mestečku Figueres, Paríž k jeho životnému príbehu patrí celkom neodmysliteľne. Po prvý raz ho navštívil ešte ako mladík, krátko pred tým, ako ho vo veku 22 rokov vyhodili z madridskej umeleckej akadémie. Návšteva magickej metropoly na Seine znamenala aj jeho osudové stretnutie s Pablom Picassom, ktorý sa o nádejnom španielskom maliarovi dopočul od spoločných známych v umeleckých kruhoch.

Paríž sa Dalímu dostal až pod kožu a začiatkom roka 1927 sa doň vrátil, aby sa podľa vlastných slov „bližšie zoznámil s pamätihodnos­ťami“. A tiež aby si opäť mohol posedieť s Picassom, ktorý sa stal jeho priateľom a mentorom. Keď sa do mesta vrátil o rok v spoločnosti Joana Miróa, dal už pred Versailles a Louvrom prednosť iným atrakciám – vyhláseným uličkám plným ľahkých žien, kabaretov a pohostinstiev, v ktorých sa do rána diskutovalo o živote, smrti a umení. Práve tu Dalí dospel v surrealistu, v Paríži sa z neho stal Salvador Dalí, akého dnes poznáme a obdivujeme.

Veľkolepé, pompézne, nenapodobiteľné
Dalí sa tešil úspechu všade, kam prišiel – či to bolo v rodnom Španielsku, alebo v Amerike, kam sa aj so svojou manželkou a múzou Galou presťahoval počas 2. svetovej vojny. Tú najväčšiu a najúspešnejšiu výstavu na jeho počesť však usporiadali práve v Paríži, v Centre Georges Pompidou len dva roky po tom, čo ambiciózne stredisko, známe aj vďaka svojmu postmodernistickému sídlu, otvorili. Nad výstavou v roku 1979 bdel samotný Dalí, kurátorom bol vraj stále v pätách, aby bolo všetko „veľkolepé, pompézne, kolosálne, skrátka také, aby každý pochopil, že som nenapodobiteľný“.

Všestranný umelec podľa všetkého dobre vedel, čo robí. Výstava bola historickým úspechom, galéria denne privítala 8-tisíc hostí, teda maximum svojej kapacity. Spolu sa vtedy Dalího dielami pokochalo až 900-tisíc párov očí, čo je rekord, ktorý v Centre Pompidou dosiaľ žiadna výstava neprekonala.

Centrum iste vkladá nádeje aj do tohtoročnej „reprízy“ – výstavy Dalí, ktorá je pre návštevníkov otvorená už od 21. novembra. Nechýbajú na nej Dalího najslávnejšie diela ako Vytrvalosť pamäti (1931) či Viliam Tell (1930), ale ani niektoré z jeho najslávnejších fotografických portrétov. Pre galériu, ktorá už tento rok hostila aj mimoriadne monografické výstavy Henriho Matissa a Gerharda Richtera, je Dalí zlatým klincom na záver najúspešnejšieho roka v jej doterajšej histórii. Na Dalího sa dosiaľ v priemere prišlo denne pozrieť 6,5-tisíca milovníkov umenia. Na nový rekord to teda zatiaľ nevyzerá. Konečné čísla však budú známe až 25. marca, keď sa rozsiahla retrospektíva začne pripravovať na presun do Madridu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba