Grafici, ktorým učarila maľba

Po pätnástich rokoch sa traja výtvarníci - Miloš Kopták, Pavol Megyesi a Juraj Poliak - vrátili do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Povedali si, že by bolo dobré pripomenúť, kam sa za ten čas ako umelci dopracovali. Bol to spontánny nápad. Výstava, ktorej vernisáž bola minulý štvrtok, má názov Rôznakí 2.

18.01.2013 16:00
Miloš Kopták: Hedgehog - Jež Foto:
Miloš Kopták: Hedgehog - Jež
debata

Po pätnástich rokoch sa traja výtvarníci – Miloš Kopták, Pavol Megyesi a Juraj Poliak – vrátili do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Povedali si, že by bolo dobré pripomenúť, kam sa za ten čas ako umelci dopracovali. Bol to spontánny nápad. Výstava, ktorej vernisáž bola minulý štvrtok, má názov Rôznakí 2.

„Názov je pravdivý. Rôznakosť každého jedného autora sa na výstave v plnej miere ukázala. Nainštalovali sme ju tak, že sme ich nedávali dohromady, ale každý má svoj priestor, aby sme ešte rukolapnejšie poukázali na ich výtvarné smerovanie,“ povedala riaditeľka dolnokubínskej Oravskej galérie Eva Ľuptáková. Spomenula, že na výstavu prišli dokonca aj ľudia, ktorí si pamätali ich výstavu spred pätnástich rokov – zo zvedavosti, kam sa uberajú a kam smerujú.

Trojlístok generačne spriaznených umelcov (všetci sú absolventmi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, odbor grafika) prešiel kus cesty – umeleckej aj životnej. Pavol Megyesi sa pohybuje medzi Spojenými štátmi, Švajčiarskom a Košicami. Milošovi Koptákovi pribudol Španiel Rai Escalé, s ktorým vytvoril umeleckú dvojicu Miroir Noir, takže vystavujeme aj niekoľko ich spoločných obrazov. A Juraj Poliak sa posledné roky intenzívne venuje scénografii. Spolupracuje v Bábkovým divadlom v Žiline, v Banskej Bystrici, Zlíne aj Ostrave," pokračovala Eva Ľuptáková.

K najvýraznejším úspechom v Žiline – Budatíne pôsobiaceho Juraja Poliaka je Grand Prix z Trienále grafiky v Györi. Jedno z jeho diel vlastní aj Washingtonská národná knižnica. Zameriava sa najmä na inštaláciu, objekty a experimentálnu grafiku. Pre výstavu však vybral sériu portrétov hercov žilinského Bábkového divadla.

„Pavol Megyesi sa výrazne posunul do európskeho smerovania abstraktnej a geometrickej tvorby. Dalo by sa povedať, že si vyčistil stôl. Všetko, čo ho rušilo a zdalo sa mu navyše, vypustil z obrazu. Tie jeho kruhy – to nemáte šancu sledovať niť, ktorou je objekt namaľovaný. Mihoce sa, je veľmi kinetický, akoby sme pomaly až do 3D vstupovali,“ povedala riaditeľka Oravskej galérie. Obrazy bodliakov pripomínajú jeho minulú tvorbu, kruhy sú akoby pohľadom do ich vnútra.

Pes s parohami namiesto uší. Kentaur, ktorý má namiesto hlavy torzo korpusu Krista. Vážne aj hravé sú objekty Miloša Koptáka, v ktorých dáva starým veciam nové významy. „Vytvára rôzne kombinácie a inštalácia je veľmi presne premyslená. Návštevník si najskôr prečítať popisku k objektu, otvorí sa mu akoby kniha a sám musí vydedukovať, čo na objekte autor urobil,“ vysvetlila Eva Ľuptáková.

Posuny svojho umeleckého programu prezentuje Miloš Kopták aj dielami, ktoré vytvoril spolu s Raiom Escalé. Na jednej strane sú to interpretácie starých obrázkov, ktoré sa kedysi vkladali do Biblie. Na druhej zas portréty detí, poznačených rôznymi chorobami. „Nie je to páčivé ani prvoplánové, je to jeho filozofia. Venuje sa aj písaniu a ilustrovaniu detských kníh, tak je veľmi blízko – nechcem použiť výraz zrozumiteľného vyjadrenia – ale vie nájsť tú mieru, aby ho návštevník pochopil, aby ho dielo zasiahlo a aby si o ňom sám vytvoril obraz,“ dodala riaditeľka Oravskej galérie. Výstava Rôznakí 2 potrvá do 17. marca.

debata chyba