V druhej svetovej vojne zomrelo niekoľko stoviek tisíc Rómov, Ceija Stojková ako dieťa koncentračný tábor prežila. Zachránilo sa len päť členov jej rozvetvenej dvestočlennej rodiny, ktorá pochádzala z Rakúska. „Prežila som na papieri a kúskoch kože, ktoré som jedla, keď ma chytil hlad,“ opisovala Stojková v neskorších rozhovoroch. „Spomínam si na Osvienčim každý bdelý moment svojho života,“ citovala ju BBC.
Svoje spomienky sa rozhodla vydať aj knižne, jej autobiografia s názvom Žijeme v ústraní vyšla v roku 1988 a upozorňovala na situáciu Rómov počas druhej svetovej vojny. Neskôr na podobnú tému napísala ešte tri tituly, ktoré zožali úspech najmä v Rakúsku. Venovala sa však primárne maľbe. Väčšina jej prác zachytávala atmosféru v koncentračných táboroch, ale aj idylický rodinný život z obdobia pred holokaustom. Maľovať začala pomerne neskoro, vo veku 56 rokov, a ako nástroje používala namiesto štetcov svoje prsty alebo špáradlá. Pred umeleckou kariérou sa živila ako podomová predavačka kobercov.
Európska rómska kultúrna nadácia uviedla pre agentúru Reuters, že Stojková bola kľúčovou postavou histórie, umenia a literatúry rómskej kultúry v Európe. Predstavia ju aj v pripravovanom dokumente Nezabudnite na nás, ktorý sa v distribúcii objaví koncom tohto roku. Film rozpráva o osude piatich miliónov Nežidov ako obetiach holokaustu.
