Odtlačky rabínky si našli cestu do Pisztoryho paláca

Stopy bratislavskej židovskej aktivistky Gisi Fleischmannovej, ktorej život vyhasol v Osvienčime, už po dekádach takmer vychladli. A boli by sa stratili celkom, ak by sa pre osud tejto dynamickej a odvážnej ženy nenadchlo niekoľko žien súčasnosti. A to najmä historička Katarína Hradská, autorka vôbec prvej slovenskej publikácie o Gisi Fleischmannovej, a dramatička a režisérka Anna Grusková, ktorá Gisin príbeh spracovala už ako divadelnú hru aj dokumentárny film.

31.03.2013 09:00
Výstava Odtlačky Gisi Fleischmannovej Foto:
Atmosféru výstavy Odtlačky Gisi Fleischmannovej ešte umocňuje melanchólia kedysi honosných priestorov Pisztoryho paláca v Bratislave.
debata

K znovuobjavovaniu príbehu ženy, ktorú Grusková v titule svojej drámy neváhala pasovať za „rabínku“, sa teraz pridali študenti Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave. Pod vedením fotografky Silvie Saparovej vytvorili gro výstavy Odtlačky Gisi Fleischmannovej.

Budova Pisztoryho paláca na bratislavskej Štefánikovej ulici má svoj vlastný pochmúrny príbeh. V druhej polovici 19. storočia elegantné sídlo postavili v najlepšom duchu eklektizmu, neskôr slúžilo minulému režimu ako Múzeum Vladimíra Iľjiča Lenina, aby sa po revolúcii dočasne stalo Domom zahraničných Slovákov. V posledných rokoch palác v lukratívnej staromestskej lokalite nevyužívaný a nevykurovaný chátral, dokým sa nepodarilo zriadiť v jeho priestoroch kultúrne centrum. Hoci palácu zrejme konečne svitá na lepšie časy, melanchólia je v ňom ešte stále prítomná na každom kroku. S výstavou o žene, ktorá až do posledného dychu zachraňovala životy počas najtemnejšieho obdobia moderných dejín, aby sama o ten svoj napokon tragicky prišla, táto atmosféra skvelo korešponduje.

Výstavu Odtlačky Gisi Fleischmannovej tvoria dve skupiny objektov – jej neoddeliteľnou súčasťou sú autentické zábery z Gisinho života a dokumenty, medzi ktorými nechýbajú jej osobné doklady, falošné potvrdenia, že je argentínskej či paraguajskej národnosti, Gisina osobná či pracovná korešpondencia. Pridanou hodnotou výstavy o žene, ktorá verila, že pomocou odhodlania, rozumu a peňazí dokáže zachrániť celú európsku židovskú obec, tvoria tematické umelecké zábery pätice študentov katedry fotografie.

Séria záberov 1942 Alexandry Borsíkovej zachytáva koľajištia a železničné stanice, kde sa začínala posledná púť tisícov slovenských Židov. Sereď, Bratislava, Nováky…pohľad na dvojrad koľají miznúcich na obzore sa od čias vysídľovania Židov iste príliš nezmenil. Tereza Kopecká v sérii Die Keller (Pivnica) pátra po bezpečí nehostinných temných a vlhkých miest, ktoré sa v časoch prenasledovania stali pre mnohé židovské rodiny dočasným domovom a poslednou nádejou na záchranu. Zuzana Pustaiová vytvorila Album Gisi Fleischmann – súbor zátiší na motívy spomienok na charizmatickú ženu. Gisine obľúbené perly, ženská silueta, list s rozmazaným atramentom – azda v ňom žiada niektorých zámožných zahraničných Židov o peniaze na úplatky pre gestapo, ako to robila toľkokrát. Jakub Šipoš vytvoril svojimi čiernobielymi zábermi fiktívny príbeh o tom, ako by dejiny vyzerali, ak by sa udiali inak. Barbora Tomíková potom završuje výstavu náhľadom do toho, čo po vysťahovaných Židoch v Bratislave ostalo – arizované priestory násilne zbavené svojich obyvateľov aj duše.

Výstava v Pisztoryho paláci, za ktorej kuratelou stojí Anna Grusková a Silvia Saparová, bude pre návštevníkov prístupná až do 21. apríla.

debata chyba