Výstava prináša príbeh zbierky insitného umenia, ktorú SNG vlastní. Ale inak, ako bývalo zvykom. Dlho sa totiž insitné umenie vnímalo ako uzavretý fenomén, izolovaný od diania na profesionálnej výtvarnej scéne. „Cieľom výstavy je, naopak, dekonštrukcia tohto javu, predstavenie insity v súvislosti s vývojom dobového umenia a kultúry,“ povedala kurátorka Alexandra Tamásová.
Expozícia je tak konfrontáciou prác insitných autorov a profesionálnych umelcov. Inštalácia, rozdelená do jedenástich tematických sekcií, napovedá, že hranice profesionálnej a insitnej tvorby sú elastické a priepustné.
Obrazy Ľudovíta Fullu a Mikuláša Galandu konfrontuje výstava s ľudovými maľbami na skle. „Umelci slovenskej moderny vycítili obrovskú vitalitu ľudového umenia minulých dvoch storočí, na ktorom ich fascinovala výtvarná metafora a znakovosť v tvare i dekore. Fulla sa inšpiroval ich duchovnými a formálnymi princípmi, rytmom línií aj kompozičným riešením. Galanda vycítil poetickú nežnosť ľudových plastík či malieb na skle, ktoré rozkreslil do citovo vrúcnych polôh s čistými plochami a linkami,“ povedala kurátorka Katarína Čierna.
Biblické príbehy inšpirovali Ľudovíta Kochola aj Ondreja Šteberla. Jeho Posledná večera je konfrontovaná s obrazom Stana Masára After Leonardo. Dedinská svadba neinšpirovala len Júliusa Považana, ale aj Cypriána Majerníka. Zbojnícky betlehem Antonína Paříka vedie dialóg s pôsobivou inštaláciou Juraja Meliša Les života.
Foto: SNG
„Václav Šilhán videl v časopise Goyovu Nahú Maju. Inšpirovala ho k namaľovaniu vlastného obrazu,“ prezradila Katarína Čierna pred Šilhánovými obrazmi nahých žien v sekcii Ars amatoria. „Vystavujeme v nej aj obrazy Ivana Rabuzina, v ktorých je sexualita latentne prítomná, hoci na prvý pohľad sa to nezdá,“ pridala Alexandra Tamásová.
Obavy a existenciálna úzkosť viedli mnohých neškolených umelcov k tomu, že zapĺňali celú plochu obrazu najrozmanitejšími detailmi. Také sú napríklad znepokojivé tváre Adama Nizdgorského a Věry Janouškovej, expresívne obrazy Jeana Michela Messagera či Zbyňka Semeráka. Dialóg s nimi vedie naliehavé kresebné gesto Igora Kalného. To je dráma, ku ktorej odkazuje názov výstavy. Selanka, to sú zas výjavy z vidieckeho života, ktoré inšpirovali školených i neškolených umelcov.
„Obe polohy sa stretávajú v jednom bode, a tým je kreativita. Kreativita ako mentálny proces, ako prejav senzibility. To, že medzi tzv. vysokým umením a výtvarnými prejavmi neškolených tvorcov leží veľmi jemná, elastická hranica, záleží len na uhle pohľadu, z ktorého na jednotlivé diela nazeráme,“ dodala Katarína Čierna.
Výstava Medzi selankou a drámou, prinášajúca netradičný pohľad na insitu, bude v Slovenskej národnej galérii do 2. júna.
