Peniaze. Bruchatí chlapíci na pohyblivých strojoch ich majú ohromne veľa. Plné ústa aj plné ruky, z ktorých im vypadávajú a v zmätku po nich šliapu. „Je to diagnóza dnešných dní. Chceli by sme mať plné bruchá peňazí. Majú ich len tí, ktorí ich chcú mať strašne veľa. My normálnejší vieme, kedy dosť,“ povedal s úsmevom sedemdesiatročný maliar.
Vo svojej tvorbe od čias štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave nadväzuje na podnety expresionizmu, fauvizmu i novej figurácie. „Je v nej permanentná dynamika foriem a farieb. Razantná orchestrácia akordov koloristického ladenia. Temperament maliarskeho gesta, rytmus a vitalita obrazovej skladby. Vášeň, energia i explozívne napätie maľby,“ uviedol kurátor výstavy Bohumír Bachratý.
Temnejšie úvahy o hriešnom vábení mamonu dotvára Laco Berger šľahmi irónie a sarkazmu. Humorom prekrýva znepokojenie. Spod vtipkovania a ironického úškrnu sa vynárajú existenciálne otázky. Strach, obavy, trápenie, úzkosť – z doby a problémov, ktoré prináša.
Dialóg s obrazmi túžby po mamone vedú farbami hýriace krajiny. Čarovné postavičky si neraz nesú krajinu s jazerom, lesom i dedinou na vlastnom chrbte. Krajinu, pulzujúcu mágiou a čarami, krajinu postavenú na hlavu či dokonca krajinu, ktorá prinúti človeka vziať nohy na ramená a ujsť.
„Každý si nosíme krajinu v sebe a krajina si nosí nás. Niekedy som cvičil a meditoval. Keď som potom chodil po krajine, mával som pocit, akoby sa mi príroda prihovárala. Skutočne! A neboli to žiadne halucinácie. Povedal som si: Prečo by som nemohol ten pocit – ja v krajine a krajina vo mne – namaľovať,“ zaspomínal si invenčný maliar.
A tak maľuje Svitanie, Tieň, Spiacu krajinu. Zaznievajú v nich tóny romantiky i meditácie. Z času na čas pošteklí Laco Berger aj erotikou, ako napríklad v obraze s názvom Erotomantika. Expozícia napovedá, že často maľuje krajiny pre svojich blízkych a známych, ktoré nadpisuje len iniciálkami ich mien. Pri pohľade na obraz Krajina pre J. J. poľahky dešifrujete, komu je venovaná. Napovedajú torzá nôh, pošliapavajúcich všetky ľudské práva a najmä slobodu. A pritom nesú priam rozprávkovú krajinu.
Ako filmovým strihom sa harmónia zmení na drámu. Dávne úslovie Postav dom, zasaď strom zmenil maliar na varovné Zbúraj dom, zotni strom. „Étos tvorby Laca Bergera je v našom súčasnom umení dosť osamelý a vzácny. Kto by sa s tou stupiditou ľudí aj trápil, veď utrpenia je vo svete a v živote viac ako dosť. Aj toto je súčasťou "príbehov“ obrazov maliara, ktorý protestuje proti znehodnoteniu života, ku ktorému inklinuje autorita moci, intolerancia a tupý egoizmus," dodal kurátor Bohumír Bachratý.
Aj nadej a sny možno objaviť v obrazoch Laca Bergera. Myšlienkami, zatavenými do farebných ohňostrojov, mieri presne – jediným šípom na hlavu aj na srdce. Do jeho Príbehov možno vstúpiť v bratislavskej Galérii Z do 26. mája.
