Počas holokaustu slovenskí židia prišli o stovky hodnotných malieb, sôch, zberateľských mincí či starožitností. Boli zhabané, zoštátnené či predané na verejných dražbách. Hoci v zahraničí sa o rabovaní umeleckých diel za holokaustu hovorí už celé roky, u nás sa donedávna tejto téme nikto nevenoval. Až kým mladá kurátorka judaík Jana Švantnerová v rámci výskumu nenarazila na zaujímavé dokumenty.
„Martina Orosová z archívu Pamiatkového úradu mi povedala, že majú asi 50 spisov so židovskou tematikou z druhej svetovej vojny, ktoré dovtedy nikto nespracoval,“ začína Švantnerová rozprávanie o tom, ako sa jedinečná výstava v synagóge zrodila. Ona aj riaditeľ múzea Maroš Borský pritom upozorňujú, že nevyhľadávajú kontroverznosť ani senzácie. „Prezentujeme pravdu o minulosti v záujme budúcnosti, podrobne skúmame tragickú epizódu slovenských dejín umenia,“ hovorí Borský.
Detektívka u pamiatkarov
Jana Švantnerová v roku 2009 robila výskum o zoštátňovaní židovského umeleckého majetku počas druhej svetovej vojny. Vzácne predmety sa vtedy sústreďovali na daňových úradoch, v prípade Bratislavy v synagógach, a následne historici umenia spisovali, ohodnocovali a vyberali veci, ktoré mali prejsť do štátnych zbierok. Dokumenty o arizácii sa zachovali aj vďaka pamiatkarovi Dr. Vladimírovi Wagnerovi. Švantnerová to považuje za pozoruhodné, keďže dokumenty svedčia o tom, že Wagner sa na arizácii diel sám podieľal a bolo by teda pochopiteľné, keby sa kompromitujúcich dokumentov zbavil. Našťastie pre dnešnú generáciu to neurobil.
„V priebehu výskumu sa podarilo zistiť, že zo 14 diel, ktoré prešli do štátnej zbierky, sa v súčasnosti sedem nachádza v Slovenskej národnej galérii. SNG sa aj prostredníctvom tejto výstavy vyrovnáva s istým tieňom minulosti, ktorý na ňu vrhajú jej predchodcovia. Samotná SNG totiž vznikla až v roku 1948 a spomínané ulúpené židovské diela sa do nej dostali prevodom zo Slovenského múzea,“ pokračuje Švantnerová. Keďže sama pracuje nielen ako kurátorka judaík v Židovskom komunitnom múzeu, ale aj v SNG, je rada, že národná galéria ide pri identifikácii poštátneného židovského majetku príkladom.
Foto: Ivan Majerský
Vďaka zoznamom dvoch vtedajších kunsthistorikov – už spomínaného Dr. Wagnera a jeho kolegyne Dr. Alžbety Güntherovej-Mayerovej – sa teraz dajú za vojny ulúpené diela identifikovať a dohľadať. Zoznamy z archívov pamiatkarov, ktoré teraz po prvýkrát vychádzajú v publikácii výstavy, popisujú asi 1 240 položiek.
„Najmä zoznamy Alžbety Güntherovej-Mayerovej sú veľmi detailné a popisné, vďaka nim sa diela rozpoznávajú ľahko. Naopak, Wagner nebol veľmi puntičkársky, možno to súvisí aj s erudíciou, kým jeho kolegyňa mala vynikajúci prehľad v umení, Wagner si často vystačil s poznámkou: neznámy autor, neidentifikovaný námet. Aj vďaka Güntherovej-Mayerovej sa teda dnešným bádateľom podarilo identifikovať sedem diel a ďalších sedem je v štádiu určovania. V Židovskom komunitnom múzeu sme preto vystavili len sedem diel, pri ktorých sme si absolútne istí. Majiteľov diel však nevieme určiť, pretože záznamy o pôvodných majiteľoch chýbajú. Domnievame sa, že diela boli rabované z opustených či vysťahovaných židovských domácností, niektoré predmety museli sami židia odovzdať, no nikto nespísal, od koho predmety pochádzajú,“ rozpráva Švantnerová.
Boj o baníkov
Jediný majiteľ, ktorého sa podarilo dohľadať, bol Eugen Bárkány. Tento židovský architekt bol majiteľom dvoch obrazov s baníckou tematikou od maliara Júliusa Szent-Istványa, ktorý bol aj jeho osobným priateľom – spoznali sa na Sibíri v zajatí počas prvej svetovej vojny.
„Príbeh identifikácie Bárkánya ako jediného majiteľa zhabaných diel je tiež príznačný – dokladá, ako fungovala ľudská hlúposť, krutosť a ako mnohí využili situáciu. Zachovali sa totiž listy, kde je adresovaná "skromná, ale úprimná žiadosť starostu mesta Gelnica o to, aby tieto obrazy boli darované mestu. Ide predsa o obrazy s banskou tematikou a on sa dopočul, že obrazy od žida Bárkánya z Prešova prešli na daňový úrad, a preto by si tieto obrazy nárokoval. Takto sme zistili, že Eugen Bárkány je majiteľom týchto obrazov“, opisuje kurátorka.
Obrazy sa napokon do Gelnice dostali, hoci sa ich snažila získať aj Banská Štiavnica. Gelničania však list napísali ako prví a dostali prednosť. Oba obrazy odišli do Gelnice a zdá sa, že obrazy boli Bárkányovi na istý čas vrátené, lebo jeden z nich predal SNG sám Bárkány. Kým jeden obraz – Smrť baníka ostal v stálej expozícii Banského múzea v Gelnici, druhý obraz – Modlitba baníkov je vystavený v SNG, pretože z náboženských dôvodov obraz nemohol byť vystavený v synagóge (je na ňom veľmi expresívne zobrazenie Ježišovho tela).
Zlatým klincom výstavy Tieň minulosti je vzácna grafika od Rembrandta Krst eunucha, ktorú SNG zaradila medzi 111 svojich najlepších diel. Výstava je otvorená až do 13. októbra každý piatok od 13. do 16. h a v nedeľu od 10. do 13. h okrem židovských sviatkov.
