Dôležitý objav je pre bádateľov z jeruzalemskej Hebrejskej univerzity veľkým zadosťučinením. Prišiel totiž len niekoľko dní po tom, čo sa v lokalite známej ako Ofel s výkopovými prácami začalo. Miesto si archeológovia vytypovali na základe biblických referencií, samotný poklad je však predsa len omnoho mladší. Prvé expertízy nasvedčujú tomu, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z prvých rokov 7. storočia nášho letopočtu.
Zem v tesnej blízkosti južného svahu Chrámovej hory začiatkom týždňa vydala dva balíky artefaktov. V prvom z nich boli najmä zlaté a strieborné šperky, ktoré mohli slúžiť ako ozdoby posvätných zvitkov Tóry. Dominovala im pôsobivo zachovaná zlatá medaila s priemerom 10 centimetrov, na ktorej je vyobrazený sedemramenný židovský svietnik menorah. Druhý balík tvorilo bezmála štyridsať mincí, ktoré pochádzajú z rôznych období od 4. do 7. storočia nášho letopočtu – odborníci si myslia, že mohlo isť napríklad o príspevok na výstavbu miestnej synagógy. Všetky predmety sa vyznačujú vysokou rýdzosťou, a tak má poklad nepochybne okrem tej historickej aj vysokú nominálnu hodnotu.
Spôsob, akým boli cennosti zabalené a zahrabané do jeruzalemskej pôdy, napovedá, že ich ktosi zrejme ukryl zámerne. Prvé teórie uvádzajú, že sa ich pôvodní majitelia pokúšali zabezpečiť v neistých časoch vpádu Peržanov do svätého mesta. „Majitelia sa tak pre ukryté cennosti už nemohli vrátiť,“ načrtla možný scenár na tlačovej konferencii pri príležitosti objavu profesorka Eilat Mazarová.
Významný objav spôsobil medzi historikmi a archeológmi poriadny rozruch, očakávania od náleziska sa ním však ani zďaleka nekončia. Napokon tento rok už neďaleko aktuálneho miesta nálezu archeológovia našli iný, hoci podstatne menší, poklad.
