Celá monotematická kolekcia, ktorú do 5. októbra vystavuje bratislavská Galéria Čin Čin na Podjavorinskej ulici 4a, je istým spôsobom zhrnutím viacerých autorkiných tém – periférie, intimity, kúpania, krajiny… Prázdna pláž, neskoré popoludnie neskorého leta, ktorej dominuje postava (až na jednu výnimku jediná) vo chvíľach intímnych (napr. tri obrazy "rozfázovaného“ obliekania si červenej sukne), či intímnych radostí z leta, tepla, mora. Figúre už viac do tváre nevidíme, buď je odvrátená, len rozmazane naznačená, úplne farebne rozložená alebo ju autorka jednoducho z kompozície "ustrihla“.
Téma je jedna, no akoby sa sama osebe vyčerpala, s formou sa experimentuje. Maľbu utínajúci horizont, maľbu rozbíjajúce farebné plochy, maľbe dominujúce až expresívne reflexy mora a podobne.
K teplejším tónom – vlastne ani nie na škodu – prispelo i galerijné nasvietenie. Stojíte uprostred galérie a otáčate sa. Pred vami postupne vystupujú spomienky na spomienky (z) jedného leta. Sála z toho teplo, nechýba tomu atmosféra, emócií je to plné, no stále ma to vracalo na jedno miesto. Práve ten malý, starší, neexperimentujúci a zastrčený, a ako jediný dokonca zarámovaný obraz mi ostal v pamäti ako spomienka na leto najpresvedčivejšia.
