„Neplánujem robiť projekty rodinných domov, to nech nikto odo mňa radšej neočakáva. Na škole bola najdôležitejšia tvorivosť a tú môžem uplatniť aj vo filme. Chcem robiť niečo svoje, nie sa snažiť, aby som naplnil štatistiky o bývaní.“ V takom duchu robil aj diplomovú prácu. A či má obľúbeného architekta? "Skôr ma zaujmú jednotlivé práce, ako tvorba jedného človeka. Inšpiratívny bol však pre mňa vizionársky architekt Lebeus Woods, ktorý, žiaľ, už zomrel.
Mal svoj online blog a bol prekvapujúco prístupný so svojimi projektmi i názormi. Stále písal články, venoval sa architektúre a často spolupracoval s filmovými režisérmi – vytváral filmové scény. Ja som často chodil na jeho blog pre nejaké to osvietenie. Čiže – on mal na mňa vplyv – bola to aj architektúra, aj osobnosť. Páčilo sa mi, ako komunikoval so svetom.
Istá úcta a obdiv patria však aj starým slovenským architektom, bez ktorých by sme tu neboli. Prešiel som rôznymi ateliérmi VŠVU a postupne som zisťoval, že architektúra nie sú len výkresy, že to je niečo viac. Začal som bojovať sám so sebou, aby som sa nebál dať do architektúry niečo zo seba – úprimnosť, nápad, návrh, akokoľvek uvoľnený. Pokračovalo to v ateliéri profesora Vaška, kde som skončil s tým projektom, ktorý bol na výstave a ktorý som postavil ako technicky zdokumentovaný komiks, čiže zašiel som do úplne iného média. Chcem robiť vo filme, venovať sa 3D grafike a animácii."
Na výstave sa predstavil Otepka projektom Tekuté mesto, ktorý je komiksovým príbehom o archeológii strateného mesta, z ktorého po kataklizme zostali iba ruiny, legendy, staré mapy a pár indícií. Komiksový príbeh približuje pokus o ich interpretáciu formou novej zástavby. Je to útek od pevností, podobných dnešným mrakodrapom, do objektov, ktoré sú zárodkom nového mesta.
