"Okrem architektúry ma zaujímali aj iné oblasti, preto ma lákalo kombinovať rôzne médiá a skúmať, ako sa navzájom ovplyvňujú. Od začiatku som chcela pracovať s animáciou, prezentovať projekt pomocou iného média. Mojím diplomovým projektom napokon nebol film ani animácia, ale architektonická štruktúra, ktorá sa inšpiruje a žije filmom. Architektonickú formu som vytvorila na základe filmových postupov, napríklad tzv. atomizácie – rozkladania filmovej scény.
Nemôžem povedať, že by som v oblasti architektúry obdivovala konkrétnu osobnosť. Sú to skôr projekty, ktorými sa dokážem nadchnúť. Nemusia to byť bombastické diela, ktoré pozná celý svet. Môže ísť len o fragment, kút, kúsok priestoru, na ktorý práve dopadlo svetlo a ktorý v tej chvíli vyvolá silný zážitok. Takýto zážitok založený na pôsobivej jednoduchosti prinášajú napríklad diela Petra Zumthora. Dokáže použiť základný architektonický princíp na seba naukladaných brvien tak, aby vznikla výnimočná stavba, v ktorej nie je dôležitá funkcia, ale vôňa sušiaceho sa dreva, prítomný moment a priestorový zážitok. Dôkladne premyslené, ale navonok jednoduché a veľmi emotívne,“ hovorí.
Kristína Kráľová vo svojej diplomovej práci testovala možnosti filmových postupov pri formovaní architektonického priestoru. Jej Vertovov filmový park je prepisom scény z filmu Kino glaz (Kino oko) od režiséra Dzigu Vertova z roku 1924 do architektonického jazyka. Interaktívny filmový park, ktorý situovala do nevyužitej lokality pod Mostom SNP v Bratislave, zbiera zábery okolitého diania. V noci zasa ožíva projekciami nazbieraných záberov a mieša ich so zábermi nakrúcanými v reálnom čase. Vzniká zaujímavá filmovo-architektonická výpoveď.
