Živé šaty Doroty Sadovskej

V Turčianskej galérii na Daxnerovom námestí v Martine je do 10. novembra výstava Doroty Sadovskej Živé šaty. Kurátorkou výstavy je Lucia Miklošková, ktorá predstavuje jedno z odvetví tvorby tejto výtvarníčky. Nedávno sme v rozhovore so Sadovskou priblížili projekt, ktorý realizovala vo Viedni na Ringturme, ale už vtedy sme avizovali aj túto výstavu - o šatách.

13.10.2013 09:00
Dorota-Sadovska-Zive-saty. Foto:
Na živých šatách zo semien trávy Dorota Sadovská spolupracovala s Michaelou Ľuptákovou.
debata

Sedí jej to, lebo Sadovská študovala prvé tri roky na VŠVU textil a až potom maľbu. Rada robí s touto matériou a dokonca aj jej maliarske plátna sa už stali doslova látkou na vznik zvláštneho odevu. Rada sa hrá. Zámerom výstavného projektu Živé šaty je teda zmapovanie tejto výtvarnej línie Sadovskej tvorby, a to od samotného začiatku. Kedysi textil študovala aj na Strednej umeleckopriemy­selnej škole v Bratislave u Karola Pichlera – a ďalej tieto skúsenosti rozvíja.

Podľa organizátorov výstavy sa expozícia v Martine sústreďuje na práce vznikajúce od obdobia takzvaných nultých rokov až po prítomnosť. Presahy k vybranej téme však môžeme badať už skôr, napríklad v známom diele Kolárik pre Martina (rok 1998), alebo aj v diele (na výstave nezastúpenom) Zvliekanie z kože (rok 2003). Prezentované práce opäť potvrdzujú Sadovskej záujem o výskum telesnosti, a to nielen priamej a hmotnej, ale aj v rôznych vzťahoch, výkladoch a interpretáciách. Tak sa to telo mení niekedy na súmerné telo svätca, inokedy na materiál, ktorý sa dá tlakom deformovať a formovať. Časti tela hrajú v Sadovskej tvorbe rôzne úlohy, aj samostatné sóla – napríklad prsty, tváre, šije, prsia.

Svojbytným predmetom jej pozornosti je aj ľudská koža. Všetko sa dá obliekať. „Koža je prvým telesným povrchom, tým druhým je oblečenie a, naopak, ak sa budeme pozerať na človeka z perspektívy druhého, ich poradie sa obracia. Stella North, teoretička zaoberajúca sa výskumom gendrových a kultúrnych štúdií, tvrdí, že keď hovoríme o tele, hovoríme vždy o oblečenom tele. Hovoriť o tele teda znamená hovoriť vždy cez oblečenie. V tomto zmysle sa šaty človeka stávajú prirodzeným rozšírením jeho kože a tela.“

Takto načrtnuté myšlienky dokonale ilustrujú aj Sadovskej práce z cyklu Homographs (2010) či novovzniknuté dielo Živé šaty (2013), v ktorom sa odevným materiálom stal biologický povrch klíčiacich rastliniek. Odev má však aj iné významy – prezrádza o človeku a jeho živote veľa signálov. V diele Hniezda (2013) autorka napríklad nadväzuje na svoju predchádzajúcu prácu s rozšíreným názvom Osie hniezda (2002) – v tomto projekte na zemi zanechané šaty vytvárajú mäkkú plastiku. Sú to stopy po majiteľovi šiat. Naznačujú vzťahy a rôzne súvislosti. Dielo Ako z obrázku (2011) je inštaláciou, šiat z jemného tylu s aplikovanými čisto bielymi plátnami, ktoré dopovedajú inscenované fotografie zobrazujúce odev na modelke. Na výstave je čo pozerať, podnecuje fantáziu a navodzuje uvoľnenosť vo vzťahu tela a jeho odevu.

debata chyba
Viac na túto tému: #šaty #výstava #Dorota Sadovská