„Za obdobie posledných desať rokov, z ktorých pochádzajú prezentované diela, vytvoril viacero cyklov – Poslovia z vesmíru, Nebeské záhrady, Konštelácie, Veľký tresk, Nebeské kytice, Kozmické signály, Horizonty, Nebeský kvet, Hviezdy. Odlišujú sa od seba tvarovo, obsahom i kompozíciou,“ povedal kurátor výstavy Ivan Jančár.
Foto: Pedro Studio Photo
Do krehkého číreho materiálu originálne zatavuje celý vesmír. Vytvára v ňom záhrady, o ktoré by sa rád staral. Aj kvety, ktorými skrášlil celú planétu. Formuje neznáme priestory, v ktorých neexistuje horizont. „Nesnažím sa vesmír uväzniť ani zakliať do skla. Sme jeho súčasťou, kozmickým prachom. Zem je v tom obrovskom priestore maličký prášok, ľudia ešte menší. Ja si vesmír privlastňujem, vytváram si pre seba divadlo, ktoré premietam do priestoru,“ povedal pre Pravdu Ján Zoričák.
Pôvodne chcel tesať do dreva a sekať kameň, ale náhoda mu ponúkla sklo. Keď po štúdiách odišiel do Francúzska, tam už umelecké sklo robiť nevedeli. „V súčasnosti sa vraciam z kozmu na zem. Kladiem si otázky, čo znamená život. V mojej najnovšej tvorbe sú aj ozveny terajšej politiky. Už na štátnice v roku 1969 som urobil cyklus Vajíčko. Už vtedy ma oslovovalo mystérium života,“ pokračoval rodák zo Ždiaru, ktorý našiel vo francúzskom mestečku Talloires pod Savojskými Alpami pred štyridsiatimi rokmi nový domov.
So svojimi plastikami prešiel svet krížom-krážom. Zdobili galérie na všetkých kontinentoch, dostali sa do svetových i súkromných zbierok. Získal množstvo medzinárodných ocenení. V roku 1987 mu udelili v Paríži titul Rytier rádu umenia a literatúry. „Vtedy som ešte nebol Francúzom, len som za Francúzsko vystavoval po celom svete. V tej chvíli som sa nedotýkal zeme. Nečakal som od života ocenenia, ani som za nimi nešiel, samo to prišlo. Niečo podobné som cítil pri preberaní Veľkej ceny v Múzeu moderného umenia v Hokkaido. Chlapec zo Ždiaru priletel do Japonska, kde sa všetko odohrávalo na najvyššej úrovni, ako keby prišiel cisár,“ s úsmevom si sochár zaspomínal.
V posledných rokoch sa v jeho objektoch zo skla objavuje moment hravosti. „Mám pocit, že život je teraz pre každého dosť ťažký. Len v televízii alebo reklame vyzerá pekný. Ľudia si potrebujú osviežiť ducha. Keď sa pozeráte do mojich objektov, akoby sa vznášali v priestore a čase, kde neexistuje všedná realita. Väčšina ľudí tápe v neistote, v myšlienkach a v duchu ešte istoty existujú. Umenie často zobrazuje drastické veci, ale ja to trošku otáčam, aby sme boli pokojnejší, uvoľnenejší,“ dodal Ján Zoričák.
Jeho výstava Srdcové záležitosti bude v Galérii mesta Bratislavy do 3. novembra. Patrí k tým, ktoré si netreba nechať ujsť.
