Pod názvom Kresby vystavuje výber z jeho tvorby bratislavská Roman Fecik Gallery. Kolekcia vystavených kresieb pochádza zo zbierky Ivana Melicherčíka.
„Robím tisíce kresieb a z tých sa potom zrodia obrazy. To je metóda mojej práce, inú nepoznám ani neskúšam. Vždy sa rozhodujem, a je to aj dosť utrpenie, ktorú z tých kresieb vlastne využijem na maľovanie,“ tvrdí žijúca legenda českého maliarstva. „Som odchovanec novej figurácie. A to je vlastne európsky variant pop-artu, ktorý sa komiksom a groteskou vždy inšpiroval,“ pripomína Jiří Načeradský.
V časoch normalizačných čistiek, keď jeho tvorba nesmela do galérií, sa živil ako reštaurátor fasád historických budov. Režim ho nezlomil a stal sa príkladom pre nastupujúcu generáciu výtvarníkov. Po novembri 1989 sa stal vedúcim Ateliéru figurálnej a monumentálnej maľby na Akadémii výtvarných umení v Prahe.
„Vystavené práce zo 60. rokov predstavujú Načeradského ako kresliara, ktorý výrazne prekračoval študijné osnovy i oficiálnu dobovú estetiku. Široký rozptyl výtvarných foriem potvrdzuje autorovu snahu o neštýlovosť aj jeho akceptovanie všetkých známych výrazových možností. Tento prístup, neskôr definovaný ako postmoderný, je príznačný pre autorovu tvorbu až do dnešných dní,“ uviedol kurátor výstavy Petr Mach.
Medzinárodné kvality Načeradského kresieb dokazuje okrem iného aj skutočnosť, že sedem prác na papieri z roku 1978 zakúpilo do svojich zbierok parížske Centre Georges Pompidou. Aj z kresieb Jiřího Načeradského vykukuje na diváka nežné pohlavie – raz dáva ženám podobu modlivky, inokedy zas venuše. „Venuše sú bucľaté dámy, inšpirované prehistorickými nálezmi. A modlivky sú predobrazom vychudnutých moderných žien,“ vysvetľuje autor.
Pri príležitosti výstavy vyšla aj publikácia Načeradský v zbierke Ivana Melicherčíka. Na vernisáži ju v prítomnosti žijúcej legendy českej výtvarnej scény pokrstil sochár Jozef Jankovič. Výstava Jiří Načeradský Kresby bude v bratislavskej Roman Fecik Gallery do 8. novembra.
