Predstavujú sa mladí, ale už úspešní, výtvarníci – Michal Černušák, Matej Fabián, Andrea Kopecká, Boris Sirka, Adam Šakový, Vlasta Žáková. Kurátorkou je Kristína Jarošová, ktorá má profesionálne skúsenosti zo zahraničia. Výstava sa začala 19. novembra a potrvá do 22. novembra (každý deň od 13. do 19. h). Až do 15. decembra si ju potom možno pozrieť po dohode na telefónnom čísle 0903 324 441.
"Vystavujúci autori zosobňujú koncepciu galérie EGO, ktorá presadzuje tvorbu silných osobností súčasnej výtvarnej scény so silným umeleckým egom. Ťažisko dramaturgie stojí na renomovaných výtvarníkoch mladej a strednej generácie, ktorí sú už značkou umeleckej kvality a ich tvorba je porovnateľná s renomovaným umením vo svete. Vo svojej kurátorskej koncepcii výstavy som starostlivo vyberala umelcov, ktorí sa nesnažia o "ľúbivé“ a odskúšané umelecké polohy, ale tvrdohlavo idú za svojím vnútorným hlasom, po svojej stope,“ povedala na vernisáži kurátorka. Nazrime teda do charakteristík jednotlivých autorov a ich prác: Diela Mateja Fabiana majú silný expresívny jazyk. V centre jeho záujmu sú temnejšie až mysteriózne témy, ale na prvý pohľad provokatívne a drsné vizuálne obrazy poodhaľujú jemné príbehy. Zostáva už len na fantázii diváka, čo asi uvidí, keď padnú hrozivé masky…
Andrea Kopecká sa zaujíma o fakt, že čas sa nedá zastaviť. Netradičnou technikou vymývania namaľovaných portrétov sa snaží preniknúť pod kožu, do telesného priestoru nielen človeka, ale aj maľby samotnej. Skúma neviditeľné stopy času. Adam Šakový sa vo svojej najnovšej maliarskej tvorbe zaoberá vnímaním reality. Prostredníctvom vynikajúco zvládnutej techniky airbrushu (maľba tryskou, pištoľou) vytvára maľby ľahko zameniteľné s médiom fotografie. V snahe o vytvorenie akejsi antimaľby zámerne potláča svoj autorský rukopis, štýl a priznáva i defekty príznačné pre fotografiu – preexponovanosť, neostrosť či posunutú perspektívu. Časti ženského tela pôsobia často ako náhodné či chybné zábery fotoaparátu a rozpaľujú obrazotvornosť diváka. Tvorba Michala Černušáka vťahuje do sveta apokalyptických a fantazijných výjavov, kde sa prelínajú tradičné barokové tendencie s najmodernejšími prístupmi v maľbe či so street artom.
V centre dlhoročnej pozornosti tohto autora stoja okamihy, keď človek stráca kontrolu nad dianím sveta i seba samého a ocitá sa v rukách „vyššej“ politickej, ideologickej či mediálnej moci. Vlasta Žáková vytvára netradičné textilné obrazy pomocou ručnej i strojovej výšivky. Autentická „niťokresba,“ emočne nabité gestá, divoké farby a masívne stehy pripomínajú skôr ťahy maliarskeho štetca, ako neuveriteľne precízne a trpezlivé vyšívanie. Tvorba Borisa Sirku otvára svet inšpirovaný literatúrou, alternatívnou hudbou, hororovými príbehmi, ale aj severskými filmami. Mrazivé výjavy posúva do estetickej a elegantnej polohy. Maľuje pocity, náznaky straty, existenciálnej úzkosti, preniká do hĺbok psychiky, vraj ako by na diváka zosadla grandiózna severská hmla.
Toľko teda z charakteristík mladých umelcov. Najlepšie je však prísť sa pozrieť do Troch veží a utvoriť si vlastný názor a rozhliadnuť sa aj z vysokej veže. Galéria Ego je totiž putovná, ďalšia výstava už bude na inom mieste.
