Hlavnou témou výstavy sú pastieri. Začiatkom sedemdesiatych rokov definitívne podľahol ich mágii a samotársky spôsob života fotografuje už štyridsať rokov. Zaznamenávať život valachov som začal ešte ako študent pražskej FAMU a pokračujem v tom do súčasnosti. Vznikol tak rozsiahly obrazový cyklus Pastieri, predstavujúci túto významnú súčasť slovenskej tradičnej kultúry," vysvetlil autor. Svoju novú knihu Pastieri predstavil v rámci Mesiaca fotografie a výstava predstavuje výber z publikovaných fotografií. Stotridsať čiernobielych snímok v expozícii predstavuje obrazy zo života ovčiarov a salašníkov, ktorí musia znášať dlhé odlúčenie a ich najbližšími priateľmi sú ovčiarske psy.
„Fotografie Pavla Breiera zachytávajú pastiersky rok od jari až po balenie a rušenie poľných salašov a odchod na zimoviská. Možno na nich nájsť aj isté paralely, napríklad tie isté produkty hmotnej kultúry a spôsobu života sa nachádzajú v rôznych končinách sveta – vzhľadom na to, že ich spája ten istý prístup k nomádskemu životu,“ povedal kurátor výstavy Aurel Hrabušický.
Väčšina fotografií zachytáva, ako žijú pastieri a salašníci na Slovensku. Pavol Breier ich fotografoval v Zázrivej, vo Vlkanovej, v Radnavi, Terchovej, Revišti, Podbanskom, Liptovskej Kokave, Habovke i Oščadnici. Precestoval však aj kus sveta a fotografoval pastierov a ich život aj na Ukrajine, v Rumunsku, Kirgizsku, Nepále a Tibete. Tieto snímky tvoria len menšiu časť výstavy. Fotografie z Himalájí sú farebné, ale kvôli jednotnej línii expozície z nich urobil čiernobiele zväčšeniny.
„Pre mňa nie je ani tak dôležité, či títo ľudia žijú na salašoch v odľahlých končinách Slovenska alebo v budhistických kláštoroch v Tibete. Vždy sú to ľudia, ktorí si jednoducho zvolili iný prístup k životu ako väčšina ostatných. Sú viac odkázaní sami na seba, ponechaní sebe samým, nezriedka musia čeliť spoločenskej odlúčenosti a ľudskej osamotenosti, avšak nemusia držať krok s väčšinou. Ostáva im väčší priestor pre osobnú nezávislosť,“ vysvetlil Pavol Breier.
Ľudí na salašoch pozná už dlhé roky. „Keď tam idem, je to, ako keby som išiel domov ku kamarátom. Aj fotografický prístup je potom iný, než keby tam človek prišiel len tak náhodne. Dostanem sa tam, kde by som sa inak nedostal,“ spomenul autor. Začínal ako obdivovateľ Martina Martinčeka. „Prvé fotografie ho ešte pripomínali, ale ostatné sú oveľa dokumentaristickejšie, tvrdšie. Nejde len za osamelými ľuďmi, ale skúma život malej komunity ľudí v priebehu času až po súčasnú komercionalizáciu salašníctva, keď sa salaše stávajú novými centrami biznisu. Dokumentarizuje aj dejiny ich životného štýlu,“ dodal Aurel Hrabušický.
Výstava Pavla Breiera Fotografie, napovedajúca, že dôležitejšia ako miestne tradície a etnická ohraničenosť je filozofia a životný program, bude v novozámockej Galérii umenia do 11. januára. Je z kategórie tých, ktoré si netreba nechať ujsť.
