Prvého januára 1985 bol Paríž oblepený jej plagátmi a z neznámeho umelca sa „od večera do rána“ stal vychytený výtvarník. Preslávili ho plagáty pre divu Théatre de renaissance Sarah Bernhardtovú, pre ktorú navrhoval aj dekorácie, kostýmy, šperky, dokonca i účesy. Mal tridsaťpäť, keď sa stal najvyhľadávanejším parížskym autorom plagátov, na ktorých propagoval všetko – od cigaretového papiera a piva cez detskú výživu až po bicykle.
Foto: GMB
Originál návrhu osudového divadelného plagátu je súčasťou výstavy Alfons Mucha Cesta ku sláve v Galérii mesta Bratislavy. Rovnako ako olejomaľba Zamyslená ležiaca dievčina s turbanom, Sv. Cyril a Metod, Bretónka či Prvosienka. Ako napovedá názov výstavy, expozícia mapuje jeho päťdesiatročnú umeleckú dráhu od počiatkov až po finále.
„Po viac ako ročnom úsilí sa podarilo zapožičať unikátny súbor malieb, kresieb, vitráží, reliéfov a litografií. Zo sedemdesiatich troch prác Alfonsa Muchu prevažujú maľby a kresby, ktoré sú dôkazom geniality moravského rodáka,“ povedal autor projektu a manažér výstavy Jan Kukal. Diela, poistené na dva a pol milióna eur, sú zapožičané z 12 českých galérií a 20 súkromných zbierok.
Vynikal ornamentálnou originalitou
„Umenie je pomôckou, ktorou vyjadrujeme svetu svoju lásku,“ zaznamenal si Alfons Mucha v čase, keď už poznal chuť slávy. Rodák z Ivančic (24. júla 1860) sa nevzdal, keď ho ako devätnásťročného odmietli na pražskej akadémii a kvôli „nedostatku talentu“ neprijali. Naopak, prijala ho viedenská firma Kautský-Brioschi-Burghardt, ktorá ho zamestnala ako maliara divadelných dekorácií.
Mladý umelec padol do oka grófovi Eduardovi Khuen-Belassimu. V roku 1883 mu zveril vytvorenie dekorácií interiérov zámku Emmanhof. (Po požiari sa z celej Muchovej práce zachoval len vystavený paraván Zefýr a Chloris.) Gróf poslal ambiciózneho maliara aj na štúdiá – najskôr na akadémiu do Mníchova, potom do Paríža na Julianovu akadémiu. „Na jeho obrazoch z tej doby stále prevládali historické motívy. Významné dielo Nero hľadiaci na horiaci Rím je na našej výstave,“ spomenul Jan Kukal.
Foto: GMB
Na umeleckú scénu však už nastupoval nový štýl. Dominovala mu vlniaca sa krivka, ktorou odkazoval na prírodné tvary – listy, kvety, telo – ornamentálnosť, neobyčajné farebné odtiene a štylizácia. Secesia a jej prvky našli úrodnú pôdu aj v dekorativizme Alfonsa Muchu, čo je ľahko čitateľné už v jeho Gismonde, ktorá mu otvorila dvere k ceste na výslnie. „V rokoch 1895 až 1904 sa mu v Paríži zákazky len hrnuli a on sa snažil všetkým vyhovieť. Pracoval štrnásť až šestnásť hodín denne. Na každom dekoratívnom panó a plagáte si robil starostlivú prípravu. Najprv štúdie ceruzkou a uhlom a potom finálny návrh akvarelom. Niektoré z nich sú ozdobou našej výstavy. Vynikajú bravúrnou kresliarskou technikou a ornamentálnou originalitou,“ pokračoval autor projektu a manažér výstavy.
Splnený sen: Slovanská epopeja
Keď v roku 1904 opustil Alfons Mucha Paríž, v newyorskom prístave ho vítal desaťtisícový dav. A dobová tlač o ňom písala ako o najväčšom dekoratívnom umelcovi všetkých čias. Za veľkou mlákou sa zoznámil s priemyselníkom Charlesom R. Cranom. Ten slávneho maliara požiadal o portréty svojich dcér, potom pridal sľub, že bude financovať cyklus veľkoformátových plátien Slovanská epopeja. Alfons Mucha chcel vo vysnívanom projekte zvečniť hlbšie poslanie svojej tvorby.
Foto: GMB
Na odovzdanie dvadsiatich plátien Slovanskej epopeje mestu Praha v roku 1928 nemal Mucha priveľa času. Napriek tomu si našiel čas aj na ďalšie zákazky. „Stačil navrhnúť prvé československé bankovky, československé známky, štátny znak a dokonca emblém pre policajné uniformy. Výnimočne realizoval aj niektoré české plagáty, ktoré sú dnes vo svete veľmi cenené,“ uviedol autor projektu.
Do Paríža sa Alfons Mucha triumfálne vrátil v roku 1936 na spoločnú výstavu s Františkom Kupkov. O dva roky neskôr – po niekoľkodňových výsluchoch gestapa – zomrel 14. júla 1939 v Prahe.
„Odjakživa som mal k Alfonsovi Muchovi blízko. Jeho geniálne dielo upadlo po druhej svetovej vojne takmer do zabudnutia. Veľmi dobre som sa poznal s jeho synom Jirkom. Práve jeho zásluhou bola úspešne oživená maliarova pamiatka,“ dodal Jan Kukal. Výstava Alfons Mucha Cesta ku sláve, ktorá bude v Galérii mesta Bratislavy do 11. mája, ponúka nevšedné stretnutie so všestranne nadaným umelcom.
