Na jeho prácach sa všetko násobí, vizuálne vrství, deje, veci, ľudia sa rozkladajú a skladajú, ide o pretlak emócií, ktoré však kontroluje rozum. A za tým všetkým akási dychtivá zvedavosť. Karol Ondreička bol náročný autor, nič neponechával len na pocite, všetkým sa zaoberal dopodrobna. Objavoval, obnažoval, hľadal nové významy. Či už to bola kytica, alebo krásna tvár.
Tvorbe Karola Ondreičku sa dôkladne venovala výtvarná teoretička Dagmar Srnenská – je aj kurátorkou výstavy - ktorá o jeho diele napísala: „Ondreička rád premietal podobu ľudskej bytosti, tvár a jej črty do prírody. A pokiaľ mu to obsah či námet maliarskych diel dovoľoval, krajina, neraz i architektúra a človek, sa stali neoddeliteľnou súčasťou umelcovho mikrokozmu a makrokozmu. Prírodný motív – štruktúra horniny, skalný útes, vtáčie krídla, kvet alebo steblo trávy – bol viazaný na určitú osobu a mal svoj dôležitý význam. Ondreička predmety a štruktúry skutočnosti vždy spájal s ľudskou bytosťou, no predovšetkým so ženou. Jeho sústredený záujem o ňu ho sprevádzal celou tvorbou. Ona sa stala nositeľkou všetkých filozofických a významových rovín diela, spoločenských a časových posunov mnohých príbehov, udalostí a dejov.“
Ondreička stvárňoval krásu. Bol ňou naplnený, dávala mu vitalitu, preto si ľudia nemohli pripustiť, že je vážne chorý, že jeho život je ohrozený. S chorobou bojoval, dostával sa z nej víťazil, ale napokon podľahol. Nedokázala ho však umlčať, a tak je tento umelec nielen veľký talent, ale aj príklad ľudskej sily. Na jeho výstave možno načerpať aj duchovné zážitky, aj všeobecný optimizmus, ktorý mu bol vlastný. Výstava v GMB v Mirbachovom paláci potrvá do 30. marca. Karol Ondreička študoval na Pedagogickej fakulte v Nitre slovenčinu, ruštinu a potom grafiku u Albína Brnovského na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bol aj pedagógom a dostal mnoho ocenení.
