„Farba má u mňa prednostné miesto, aj to tak pociťujem. Možno je to aj genetikou. Otcov (maliar Ján Berger – pozn. red.) vzťah k farbe je úplne hmatateľný, je to skvalitňovanie matérie farby. U mňa to má inú podobu, akoby surovšiu. Mám rada niekedy až vyzývavú podobu farby bez obalu alebo zjemnenia,“ vysvetlila Xénia Bergerová.
Najnovšie však vymenila provokujúco ostré farby za jemné zlaté valéry. „Asi som už bola doslova prejedená farby. Keď som začala narábať s takmer monochrómnou plochou zlata, mala som pocit očisty. Ale nakoniec nie som typ schopný držať sa konceptu a čistej podoby, lebo vzápätí siahnem k farebnej reakcii,“ povedala maliarka, ktorá sa na slovenskej výtvarnej scéne pohybuje skôr ako solitér. Jej chápanie maľby je totiž celkom iné, ako umelecké programy jej generačných spolupútnikov.
Pocity tajomstva vyvoláva aj tým, že príbehy svojich obrazov rozpráva nejasnými kontúrami, za hranice ktorých občas ťažko preniknúť a dokonale ich dešifrovať. Do vrstiev farby totiž zatavuje vlastnú mytológiu a je výlučne na nej, koľko z nej i z vlastných – osobných či umeleckých tajomstiev – poodhalí či naznačí spôsob čítania.
„Množstvo vtáčích pier, zlátenia, anjelikov, kvetov pripomínajúcich pivónie alebo chryzantémy či morské sasanky. Možno ide o perá mýtického vtáka fénixa, ich časté použitie ich posúva až na úroveň fetišu. Stačia iba náznaky, jemné dotyky štetca, také, aby vyprovokovala našu fantáziu, zvedavosť a predstavivosť. Navodila opojnú atmosféru budoára barokovej dámy s prísľubom koketérie a rozkoší. V jej maľbe je veľa nevypovedaného, zdanlivo nedokončeného alebo možno neuchopiteľného. To zvláštne čaro tajomstva vyžarujú jej ženské akty,“ uviedla kurátorka výstavy Carmen Kováčová.
Obrazy Xénie Bergerovej oscilujú na hrane figurálnej a abstraktnej tvorby. „Figurálna maľba je môjmu srdcu bližšia. Aj ma viacej fascinuje. Niekedy však mám potrebu trošku uletieť alebo sa uvoľniť, nezaťažovať sa prílišným tokom myšlienok a nechať štetec pracovať namiesto hlavy. U mňa to však nikdy nie je čistá abstrakcia. Vždy je v obraze prvok, ktorý možno nie je hmatateľný očami alebo viditeľný, v každom prípade vzniká na základe reálnych vizuálnych vnemov,“ povedala invenčná maliarka.
„Diela Xénie Bergerovej zaujmú farebnosťou a tajomstvom. Dáva nám odpoveď na vždy prítomnú otázku, do akej miery môže byť ženská tvorba svojbytná, originálna a zaujímavá,“ dodala kurátorka Carmen Kováčová. Jej slová si možno overiť na výstave Anjel a ženy, predstavujúcej výber z Bergerovej tvorby, ktorá bude v kežmarskej Galérii u anjela do 15. mája.
