„Nemáme slovenský impresionizmus, hovoriť o ňom by bolo asi mylné. Ale máme diela, ktoré veľmi zásadným spôsobom prijali impresionistický spôsob maľby,“ povedal pre Pravdu Július Barczi. Kurátor výstavy Impresionizmus SK, ktorá cez 120 vystavených diel rozpráva príbehy ohlasov francúzskeho umeleckého smeru v priestore strednej Európy.
„Pýtame sa, aké bolo umenie na Slovensku v čase, keď tvorili Manet, Monet, Pissarro, Renoir či Degas. Ako si slovenskí umelci a ich kolegovia tvoriaci na Slovensku osvojili ten maliarsky ,zázrak‘ farby, svetla a nového priestoru na obrazoch,“ spresnil kurátor. Ako tvoril Édouard Manet, približuje kolekcia jeho grafík, ktorá výstavu uvádza. Dialóg s čierno-bielymi leptami vedie farbami hýriaca Rozkvitnutá jabloň Želmíry Duchajovej-Švehlovej. „Jej diela boli doteraz vystavované len sporadicky, ak vôbec. Na výstave máme zastúpené tri jej obrazy, ktoré sú v rámci slovenského umenia 20. storočia skutočne výnimočné,“ pokračoval Július Barczi.
Foto: Pavol Breier
Odkazuje na obraz Pri káve, ku ktorému našiel a vystavil aj fotografiu, ako ho maľuje, a plátno Okolo modelu. „Zachytila na ňom svoje kolegyne v ženskej akadémii v Dachau pri Berlíne okolo rokov 1910 až 1913, kde študovala. A nebála sa použiť niečo také nehmotné ako svetlo. Veľkú svetelnú škvrnu umiestnila do stredu kompozície a použila ju ako jej výstavbový prvok,“ osvetlil kurátor.
Delírium farby
Maliari v 19. storočí opustili svoje ateliéry, vybrali sa do prírody a tvorili v plenéri. Impresionisti priniesli aj nové videnie a novú vizuálnu kvalitu. Výtvarníci opúšťali mesto a na vidieku zakladali umelecké kolónie: v Szolnoku (jedným z jej zakladateľov bol nitriansky maliar Karol Pongrácz) a Nagybányi (Csordák, Halász Hradil, Mousson). Ladislav Mednyánszky síce nebol zarytý plenérista, no už ako mladý sa v Strážkach a Beckove začal rozhliadať po svojom okolí.
„Prínosom tejto výstavy je aj to, že sa nepýtame, čie je to umenie, ale aké je to umenie. Prestali sme riešiť otázku Maďar, Nemec, Rakušan, Slovák, Čech, riešime to ako umenie, ktoré vznikalo na tomto území s autormi, ktorí pracovali na území dnešného Slovenska alebo v širšom stredoeurópskom priestore,“ zdôraznil Július Barczi.
Delirium colorans! Veľmi stručného odmietnutia sa dočkal Pál Szinyei Merse za svoj obraz Majáles. Kritizovali ho za to, že použil farby, aké sú v prírode. Aj to, že svojich hrdinov obliekol do súčasných odevov. Odmietnutý a potupený sa uchýlil na svoje panstvo v Jarovniciach. Zomrelo mu dieťa, rozviedol sa, ale nič zo svojho smutného života nedal na plátno. Maľoval veselé a farieb plné obrazy.
„Jeho súčasníkmi sú Ladislav Mednyánszky s veľmi podobným koloritom a princípom maľby. Táto miestnosť má hovoriť o tom, čo farba na obraze znamená. V impresionizme sa uvoľní linka, kontúra, kresba, to sa rozpadne, a farba dostáva úplne nový život. Stane sa z nej výstavbový prvok umeleckého diela a nielen niečo, čo vypĺňa priestor. Príkladom sú krásne orgovány od Ladislava Mednyánszkeho, ktoré sú aj na titulke nášho katalógu,“ pokračoval kurátor. Mednyánszkeho obrazom vymedzil v expozícii mimoriadne veľký priestor. Aj preto, že v nich zvečnil svoje zážitky, impresie, čosi, čo nemožno uchopiť.
Monet mal žiaka aj zo Slovenska
Až ku Claudovi Monetovi sa dostal zo Slovenska jedine Max Schurmann. Osobne sa s veľkým impresionistom zoznámil v roku 1914, keď študoval na parížskej akadémii Julien. Stal sa jeho žiakom a tri roky tvoril v Monetovej usadlosti v Giverny, ktorej nádherná záhrada sa stala najobľúbenejším námetom Monetových obrazov. Jej zákutia maľoval aj Schurmann. „Vznikli kompozície, ktoré sú verným odrazom Monetovej tvorby tej doby. Je to Monet, len prenesený cez Schurmanna,“ vysvetlil Július Barczi.
Trh v Banskej Bystrici patrí k ikonickým dielam Dominika Skuteckého. Namaľoval ho v roku 1889, keď sa po dlhých rokoch strávených v Benátkach do Banskej Bystrice vrátil. Mimochodom, obraz si uňho objednalo mesto Budapešť. „Keď sa na obraz pozrieme, nemáme pocit, že sme na strednom Slovensku, hoci architektúra odkazuje na Banskú Bystricu. Skôr pôsobí ako talianske námestie. Svetlo, atmosféra, dianie na trhu majú veľmi stredozemný nádych,“ opísal kurátor. Ak ho porovnáme s ďalším Skuteckého obrazom – so Zeleninovým trhom v Banskej Bystrici, ktorý vznikol okolo roku 1905 – vidno zmeny. „Postavy už nestoja ako na javisku. Svetlo už nie je reflektorovo ostré, neosvetľuje rovnomerne celé pozadie, ale len niektoré časti zeleninového trhu,“ opísal Július Barczi. V spoločnosti „trhov“ pozorné oko objaví aj neveľký, no úchvatný obrázok Rybár na mori.
Postavy Majálesu sa rozutekali
Želibského obraz Majáles názvom i témou pripomína Merseho dielo. Kým však na obraze v Jarovniciach žijúceho maliara sa postavy spolu zabávajú, Želibského hrdinovia sa utiahli do samoty a nekomunikujú. Dielo je súčasťou poslednej kapitoly výstavy, ktorá dostala názov Stredná Európa alebo postavy Majálesu sa rozutekali. Rozutekali sa tak ako po prvej svetovej vojne aj výtvarníci formujúci národné umenie – rakúske, maďarské, slovenské, české. Posledná miestnosť prináša aj nevšedné príbehy. Obraz Manželia pri stole, ktorý namaľoval Július Andorko v roku 1905, pripomína nielen jeho osobnú tragédiu. Bol veľmi nádejným maliarom, zasiahlo ho však niekoľko nešťastných a tragických udalostí, kvôli ktorým si v roku 1911 siahol na život. Ako jediný na území Slovenska vlastnil obraz Vincenta van Gogha. Kyticu kvetov vo váze.
„V Liptovskom MIkuláši napísal v roku 1908 list do Múzea krásnych umení v Budapešti, v ktorom ponúkal van Goghov obraz na predaj. Prišla mu zamietavá odpoveď. Dnes môžeme tento obraz obdivovať v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku,“ ponúkol kurátor jeden z príbehov. V reprezentatívnom katalógu je ich viac.
Výstava Impresionizmus Sk s podtitulom Podoby impresionizmu na Slovensku bude v Esterházyho paláci Slovenskej národnej galérie v Bratislave do 25. mája. O zážitkoch z nej možno premýšľať alebo debatovať v dočasnej záhrade, ktorá zmenila Átrium na nepoznanie. Zelený bod navyše pripomína, že jedným z najdôležitejších námetov impresionistov bola práve príroda.
