Ako dieťa sa začal báť hadov, pavúkov, červov, ale aj opíc a iných obvyklých aj neobvyklých „bubákov“. Obzvlášť ho fascinovala tmavá šachta v susedstve, ktorá sa stala tiež objektom jeho maliarskych prvotín. Otec z neho chcel mať lekárnika, no v škole neprospieval. Vyštudoval napokon akadémiu aplikovaných umení v Zürichu a začal sa živiť priemyselným dizajnom.
Gigerova tvorba si našla svojich fanúšikov tak nejako sama. Jeho plagáty sa predávali po tisícoch už v časoch, keď on sám za ne nezarobil takmer nič. Čoskoro sa stal fenoménom. K jeho fanúšikom patril aj Salvador Dalí, Gigerove diela s nadšením ukazoval svojim známym, pričom jedným z nich bol aj filmár Alejandro Jodorowsky. Giger, ktorý nakrúcal už od 60. rokov aj vlastné experimentálne filmy, následne navrhol scény pre jeho plánovanú adaptáciu Duny, sci-fi románu Franka Herberta. Jodorowsky napokon na film nezohnal peniaze. O deväť rokov neskôr Dunu sfilmoval David Lynch, z Gigerových návrhov však použil len zlomok.
Priam masovej popularite sa jeho tvorba teší od konca 70. rokov minulého storočia, keď ho režisér Ridley Scott požiadal o spoluprácu na, dnes už kultovom, sci-fi trileri Votrelec. Filmára Gigerova práca oslovila v jeho knižnej monografii Necronomicon (1977). „Len som sa na knihu letmo pozrel, no nikdy som si vo svojom živote nebol ničím istejší,“ povedal Scott pre magazín Starlog pri príležitosti 30. výročia vzniku filmu. Prácou na desivých predátoroch, ale aj vesmírnych lodiach a ďalších kulisách pre film strávil Giger viac ako jeden a pol roka. Aj vďaka jeho presvedčivým výtvorom, ktoré vysoko prekonali zvyčajnú výtvarnú úroveň obdobných filmov tej doby, slávil Votrelec veľký úspech. Získal dokonca aj jedného Oscara – odniesol si ho práve Hans Rudolf Giger ako hlavný tvorca vizuálnych efektov.
Vďaka Votrelcovi sa Giger stal medzinárodnou hviezdou. Podľa jeho dizajnov sa otvárali štýlové „Giger bary“, navrhol tiež vlastný rad elektrických gitár značky Ibanez. Stal sa ikonou pre niekoľko generácií tetovačov, módnych návrhárov aj fetišistov. Navrhoval originálne obaly albumov pre Debbie Harryovú či Dead Kennedys, frontman nu-metalových Korn spieva do ním navrhnutého mikrofónu. Giger sa podieľal tiež na ďalších troch pokračovaniach Votrelca, ako aj snímkach Poltergeist 2, Batman navždy či (opäť v spolupráci s Ridleym Scottom) Prometheus. Jeho diela obdivovali fanúšikovia po celom svete aj vďaka veľkolepým putovným výstavám. Pred troma rokmi jednu z nich hostil aj viedenský Kunst Haus.
Giger pred smrťou žil s manželkou a zároveň riaditeľkou jeho múzea Carmen Mariou. V 70. rokoch bol však ženatý aj s herečkou Li Toblerovou, vzťah tragicky ukončila jej samovražda. Udalosť posunula Gigera k ešte temnejšej tvorbe a pri troche fantázie možno herečkinu podobu nájsť v mnohých z jeho neskorších diel. H.¤R.¤Giger zomrel v zürišskej nemocnici na následky nešťastného pádu zo schodov.
