Robert Bielik je totiž aj básnik a do jeho maľovania preniká literárny cit. Slovo je preňho dôležité. Kurátorka výstavy Alexandra Tamásová o výtvarníkovi k výstave uvádza: "Vlk a baránok v skutočnosti nemôžu byť priateľmi. Ich mierové spolužitie je predstaviteľné len v mýtoch o raji. A ešte na maľbách Roberta Bielika. Je to jeden z najznámejších slovenských maliarov súčasnosti (narodil sa v roku 1963). Má uznanie tak odbornej, ako aj širokej verejnosti. Záujem o jeho práce majú rovnako akademici, ako aj laici. Nebolo to vždy tak, pretože v čase jeho štúdia, a tesne po ňom, bol v móde celkom iný štýl maľby.
Bielik však bol tvrdohlavý, vytrval a úspech sa napokon dostavil. Jeho maľbu charakterizuje využitie staromajstrovských techník, figuratívnosť a realizmus. Námety sú často prekvapujúce, Bielik spája dokopy neobvyklé prvky, „nízke“ kombinuje s „vysokým“, čo z neho robí postmoderného autora."
V maľbách na výstave v Galérii Schemnitz (väčšina z nich vznikla špeciálne pre túto príležitosť!) sa Bielik venuje motívu vlkov a oviec. Nie je to preňho nová téma a dá sa povedať, že mu poskytuje obrovský priestor nielen na filozofické úvahy, ale aj na vynaliezavé a obsažné maľovanie. Pohráva sa s týmito symbolmi dobra a agresie, zamieňa ich. Pohráva sa s nimi.
„Vlky aj ovce sa na plátnach vyskytujú samostatne, živé aj mŕtve, so svätožiarami na hlavách, tiché aj revúce. Sám autor sa prostredníctvom vlastného portrétu s nimi objavuje na obrazoch v milostnom objatí. Alebo – ovce s vlkmi tvoria spoločné stádo, v ktorom existujú vedľa seba v pokojnom spolužití.“ Výstava dáva mnoho podnetov na zamyslenie sa a je prekvapujúca. Možno aj v tom, že „ovce a vlky, ktoré maľuje Bielik, ešte nie sú tými ovcami a vlkmi, s ktorými sa spájajú kvality dobra alebo zla – sú to nevinné bytosti, podobne ako malé dieťa na triptychu, ktorý je tiež súčasťou výstavy“. Je to krásna predstava.
