Ernst Fuchs: Nemusel som nosiť žltú hviezdu

Možno ťa prirovnať k Dürerovi, povedal mi Salvador Dalí. Poklona slávneho surrealistu lichotí Ernstovi Fuchsovi dodnes. Rakúsky maliar, sochár a všestranný umelec ju nezabudol pripomenúť na svojej Retrospektíve, ktorá je v Galérii mesta Bratislavy.

11.06.2014 05:00
Ernst Fuchs Foto:
Ernst Fuchs na svojej výstave v Galérii mesta Bratislavy.
debata

Rozsiahla kolekcia malieb, plastík, grafík a kresieb prináša prehľad siedmimi desiatkami rokov umelcovej tvorby. „Vystavujeme deväť cyklov, lebo Ernst Fuchs tak pracoval. Prvým sú Kataklizmy, drevorezy z roku 1945. Mal vtedy len pätnásť rokov a bol zázračným dieťaťom,“ povedala kurátorka Cornelia Mensdorf Poully.

„Ja som zázračné dieťa,“ okamžite ju opravil osemdesiatšty­riročný umelec. Mal osem, keď otec židovského pôvodu emigroval do Šanghaja. Chlapcov talent sa prejavil už v útlom detstve, takže jeho učiteľka kládla veľký dôraz na výučbu maľby a sochárstva. Vzdelával sa doma, pretože kvôli protižidovským zákonom nemohol študovať na gymnáziu.

„Ja som nemusel nosiť žltú židovskú hviezdu. Moja matka bola árijského pôvodu, z čoho som profitoval,“ spomenul Ernst Fuchs. Po skončení druhej svetovej vojny začal študovať na viedenskej Akadémii výtvarných umení. Bolo to v počiatkoch formovania viedenskej školy fantazijného realizmu. V tom období vytvoril aj expresionizmom inšpirované kresby z cyklu Mesto, ktorými reagoval na vojnu a rozbombardovanú Viedeň. Umelec, ktorého vzormi boli Gustav Klimt, Egon Schiele, Pablo Picasso a Max Ernst, strhol týmto cyklom na seba pozornosť a obdiv.

Som hobby teológ

„Koniec vojny som prežil v kryte. Vonku padali bomby, úplne všade bol zvírený prach. Tak vyzeralo oslobodenie Červenou armádou,“ vytiahol umelec spomienku z ďalšej zásuvky pamäti. A hneď sa pustil do zverejnenia ďalšej. „Priateľka mojej mamy mala parfumériu. Len čo do obchodu vstúpili sovietski vojaci, otvorili fľaštičku kolínskej vody, odpili z nej a skonštatovali: Chorošo!“

S priateľom Friedrichom Hundertwasserom odišli v roku 1949 do Paríža. „Žil tam dvanásť rokov vo veľkej chudobe. Vytvoril množstvo miniatúr a sníval, že raz ich pretvorí na monumentálne maľby. Podarilo sa mu to až po štyroch desaťročiach,“ pokračovala kurátorka Cornelia Mensdorf Poully. Keďže Fuchs nemal na to, aby si prenajal ateliér, stali sa jeho ateliérmi parížske kaviarne. Tam obdivoval jeho tvorbu Jean Cocteau, Jean Paul Sartre, a najmä Salvador Dalí. „Financoval do istej miery moju tvorbu, bol to však veľmi nešťastný človek. Cítil sa prekliaty, lebo si nedokáže nájsť ženu svojho srdca,“ spomenul Ernst Fuchs.

Od tvorivých počiatkov tematicky vychádzal zo Starého zákona, zo židovskej a z kresťanskej mystiky a alchýmie. „Som hobby teológ, dosť dobre poznám všetky svetové náboženstvá. Najväčším problémom súčasnosti je nedostatok viery,“ zdôraznil. „Ako mladý chlapec som čítal knihy Karla Maya, ale až teraz som si uvedomil, aký to bol vizionár. Veď v románe Divokým Kurdistanom akoby opisoval súčasnosť tohto kúta sveta,“ povedal.

Mal Kristove roky, keď sa na západnom pobreží USA stal guruom mladej umeleckej scény a inšpiroval hnutia air brush a fantasy maľba. V izraelskom opátstve Dormitio vytvoril rozsiahli maľbu Posledná večera. Po návrate do Viedne sa začiatkom 60. rokov tretí raz oženil a do jeho tvorby preniká erotika. „V tomto duchu sa nesie napríklad aj fotomontáž umelca a manželky kyprých tvarov,“ pripomenula kurátorka.

Od cyklu Kataklizmy po Prorokov

Keď získal vilu Otta Wagnera vo viedenskom Hüttendorfe, ktorej hrozil zánik, vytvoril z nej po dvoch rokoch reštaurovania jeden z najkrajších ateliérov Európy. V ňom začal pretvárať miniatúrne rytiny na monumentálne maľby. Po desiatich rokoch urobil z vily svoje múzeum a presťahoval sa do južného Francúzska.

„Veľmi dobre som sa poznal s monackou kňažnou. Kde sa Grace nachádzala, tam bola stredobodom sveta,“ spomenul Ernst Fuchs. Knieža Rainier mu dal k dispozíciu vilu, v ktorej sa dve desaťročia venoval najmä monumentálnej maľbe. V 80. rokoch vznikli diela ako Víťazstvo jednorožca, Sfinga Mystagoga a Obetovanie Izáka.

Od roku 1989 pracoval na svojom „životnom diele“, na výzdobe kaplnky v Klagenfurte. Slávnostne ju otvorili pred štyrmi rokmi. Ernst Fuchs je aj spisovateľ – túto polohu svojej tvorby prezentuje na výstave básnickou zbierkou Von Jahve či textami o architektúre Architektura Caelestis. Vo svojich prednáškach a poviedkach sa zaoberá erotikou a esejistikou. A na platni Mystische Gesänge dokonca sám spieva.

Od Katakliziem po Prorokov – deväť cyklov, vytvorených v rozpätí takmer sedemdesiatich rokov, obsiahla Retrospektíva Ernsta Fuchsa. Nekaždodenný dialóg s umením ponúka Galéria mesta Bratislavy do 21. septembra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #retrospektíva #Galéria mesta Bratislavy #Ernst Fuchs