„New York mi dal veľmi veľa, najmä úplne iný pohľad na to, ako tam ľudia rozmýšľajú o umení. Zistil som, ako je na Slovensku veľmi dobre, akí sú tu ľudia v určitom smere stále normálni. V New Yorku som vybavil aj berlínsku výstavu a takisto výstavu v Amsterdame, ktorú budem mať na budúci rok,“ hovorí Dúbravský. „New York má obrovskú výhodu v tom, že keď je tam napríklad Armory Show, veľtrh, pre ktorý som tam išiel začiatkom roka, či veľtrh Frieze, príde na ne celý svet. Na Slovensko by tí ľudia len tak ľahko neprišli,“ pokračuje Dúbravský.
Priepastné rozdiely
Výtvarníci v New Yorku majú podľa neho iný pohľad na umenie než s akým sa stretáva na Slovensku. „Nie horší alebo lepší, ale úplne iný. Som zvyknutý veľa pracovať, stále maľovať, ale väčšina z mojich newyorských umeleckých kamarátov netrávi tak veľa času v ateliéri. Na druhej strane veľmi veľa premýšľajú o peniazoch, sebaprezentácii, väčšina mojich rovesníkov chodí v New Yorku na párty takmer každú noc v týždni, čo je nakoniec možno rovnako dôležité ako práca v ateliéri či sebaprezentácia online. Môjho známeho, u ktorého som chvíľu býval, začala zastupovať skvelá galéria, ktorá ho objavila dokonca na instagrame! Vedia, že v New Yorku môžu zbohatnúť, stať sa slávnymi a milionármi už do tridsiatky. Všetko je tu však veľmi drahé a rozdiely medzi úspešnými a neúspešnými mladými umelcami sú priepastné – niekto má 27 rokov a predáva svoje diela za 40-tisíc dolárov, niekto za nulu.“
Na aktuálnej Dúbravského výstave v bratislavskej Zahorian&co Gallery na Mierovej ulici 7 (trvá do piatku), možno vidieť aj jeho maľby z New Yorku. „Sú v nich otlačené tehly z môjho newyorského ateliéru. Občas som bol úplne zúfalý, všetko mi z tých pláten stekalo, farby inak nasakovali… Nakoniec som si dal poslať plátno z Viedne, ale s tým sa stalo to isté. Niečo som namaľoval, vrátil som sa z obeda a zrazu bolo všetko na dlážke. Nakoniec som zistil, že to nie je plátnom, ale nejakou desaťdolárovou farbou,“ hovorí dnes už s úsmevom maliar.
Jeho aktuálnu výstavu poňala kurátorka Silvia Van Espen minimalisticky. Tvoria ju iba štyri obrazy a jedna váza. „Nikdy som pri inštalácii neinklinoval k takejto čistote a minimalizmu. Vystaviť v galérii iba štyri obrazy by sa mi predtým zdalo ako šialené. Nakoniec som sa rozhodol, že s tým budem súhlasiť a vyzerá to super. Je v tom určité čaro, keď vidíte, čo niekto iný urobí s vašimi vecami. Táto bratislavská výstava aj výstava v Berlíne sú odlišné od mojich predošlých projektov aj v tom, že sú kurátorované a nie sú už v nejakom špecifickom priestore, ale ide o klasické galérie s bielymi stenami,“ hovorí Dúbravský, ktorý už vystavoval na ostrove na Zlatých pieskoch, v bývalom mäsiarstve či v zatopenom depe plánovaného bratislavského metra.
Štíhli chlapci a pakobylky
Jeden z jeho obrazov na aktuálnej výstave má názov, ktorý v slovenčine znie Pakobylky sa dokážu rozmnožovať partenogenézou bez potreby samčekov. „Malieb pakobyliek mám celkom veľa. Tu je iba jedna. Dostal som sa k nim tak, že som maľoval veľa veľmi štíhlych chlapcov a pripadali mi, že vyzerajú ako hmyz, ako pakobylky alebo modlivky. Preto som začal maľovať hmyz a nachádzať v tom ďalšie významy, asociácie a potešenia.“
Foto: Ľuboš Pilc
Výstava predstavuje aj jednu zo série Dúbravského keramických váz. Niektoré sa predali na veľtrhu v Bologni a Dúbravského, ktorý na strednej škole študoval kameňosochárstvo, práca na nich veľmi bavila. "Sú inšpirované rokokovými vázami, len sú temnejšie. Keď idete niekam na zámok, môžete tam vidieť krásne barokové alebo rokokové vázy ozdobené peknučkými anjelikmi.
Chcel som urobiť také vázy, na ktorých budú anjelici súčasní – sú chudí, trčia im rebrá, vyzerajú nezdravo, skôr ako nejakí čertíci, skôr pekelne ako roztomilo," hovorí Dúbravský, ktorého tento rok čakajú ešte dve samostatné výstavy – v Los Angeles a v Prahe, účasť na veľtrhu v Paríži, a tiež vydá katalóg svojich prác.
