„Ultra Violet bola dáma zo šľachtického rodu. Keď vyštudovala lýceum, zbalila sa a opustila rodné Francúzsko. Istý čas žila v Španielsku, kde sa trošku motala po boku Salvadora Dalího ako intímna priateľka,“ spomenul Michal Bycko. Predseda Spoločnosti Andyho Warhola, ktorý pred štyrmi rokmi predstavil pod názvom Fikcia a realita výber z tvorby Ultra Violet a fotografa, filmára a dizajnéra Billyho Namea v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
Ultra Violet sa narodila ako Isabelle Collin Dufresne 6. septembra 1935. Po štúdiách v Grenobli sa vybrala do sveta. V roku 1954 sa zoznámila so Salvadorom Dalím. Stala sa jeho múzou i asistentkou. „Uvedomila som si, že som surrealistka, až keď som sa stretla s Dalím. Dovtedy som to netušila,“ zaspomínala si Ultra Violet po rokoch. Začiatkom šesťdesiatych rokov ju zaujala rodiaca sa americká pop-artová scéna. A bol to Dalí, kto ju v roku 1963 zaviedol do Warholovej Factory. O rok neskôr sa z Isabelle Collin Dufresne stala Ultra Violet. Zapáčil sa jej návrh Andyho Warhola, ktorý ju presvedčil, aby si umelecké meno zvolila podľa farby vlasov, ktorej dávala prednosť. Stala sa jednou z Warholových krásnych superstar a deväť rokov patrila k hrdinkám mnohých jeho filmov.
Umelecky začala tvoriť už v newyorskej Fabrike, navrhovala šperky, parochne, odevy. Naplno sa však začala umelecky realizovať až po návrate do Nice. „Zbláznila sa do anjelov, Starého a Nového zákona. Interpretovala to imaginárnymi vidinami o krehkosti, niekedy do obrazov vpisovala citáty zo Starého zákona v hebrejčine. V jednom rozhovore spomenula, že anjel je taký ako sám Andy Warhol,“ pokračoval Michal Bycko.
S Ultra Violet sa spoznal krátko po roku 1989. Poslala mu list na adresu Rusínska obroda – Medzilaborce – Slovensko. Neskôr jej pomáhal pripraviť výstavu v Poľsku. V prvej polovici deväťdesiatych rokov ju pozval na Slovensko. Vraj mu veľmi pripomína Yoko Ono, ktorá sa však pohybuje vo vyššej umeleckej sfére ako Ultra Violet.
V sedemdesiatych rokoch vydala autobiografickú knihu Slávna na 15 minút: Moje roky s Andym Warholom, ktorá bola preložená do 17 jazykov. Opísala v nej „divoké šesťdesiate“, keď newyorskí umelci žili okrem tvorby aj drogami a sexuálnymi orgiami. Striedavo potom žila v New Yorku a v Nice, kde si koncom deväťdesiatych rokov otvorila štúdio a písala knihy o svojich názoroch na umenie. Pred siedmimi rokmi usporiadala v New Yorku retrospektívne prednášky. Aktívne sa zúčastňovala na charitatívnych akciách. Na jar vystavovala výber z tvorby v newyorskej Dillon Gallery.
