Z tieňa na svetlo alebo príbehy vzácnych exponátov

13.07.2014 12:00
Šperkovnica
Strieborná šperkovnica z roku 1721 Autor:

Videli ste už stallum, striebornú naviculu či paramentár? Čo sa skrýva za tajomne znejúcimi názvami, odhaľuje výstava Z tieňa na svetlo... keď sa tvorí expozícia, ktorá obsadila časť tretieho poschodia Bratislavského hradu. Z tieňa zabudnutia na svetlo poznávania vytiahla viac ako 130 cenných artefaktov zo zbierkových fondov Slovenského národného múzea - Historického múzea v Bratislave.

„Vytiahli sme na svetlo aspoň čiastočku zo zbierok, v ktorých v súčasnosti uchovávame vyše 250-tisíc zbierkových predmetov – aby verejnosť videla špičkové artefakty,“ povedala kurátorka výstavy Magdaléna Mrázová. „Na Bratislavský hrad totiž prichádza množstvo domácich i zahraničných návštevníkov a dožadujú sa výstav zo zbierok, ktorú sú zviazané s našou históriou, s našou kultúrou. Po zreštaurovaní Bratislavského hradu ostali tieto očakávania zatiaľ nenaplnené, keďže pripravovaná expozícia ešte nie je sprístupnená. Výstava je teda aj upútavkou na túto expozíciu,“ vysvetlila kurátorka výstavy.

Bronzový medailón je najstarší

Stallum je gotická chórová lavica. Patrí k top exponátom výstavy a pochádza zo spišských Draviec z roku 1510. „Je to unikát, kostolný mobiliár tohto druhu sa väčšinou nezachoval, je totiž zo smrekového dreva. Je rarita, že sa zachoval v takmer pôvodnej podobe, pretože drevo zvyčajne poznamenal zhubný zub času, červotoč, často aj požiare. Niektoré časti sa museli doplniť,“ spomenula Magdaléna Mrázová.

Navicula je nádobka na tymian, ktorý slúžil ako kadidlo, a používala sa pri bohoslužbách. Vystavená strieborná navicula, ktorá magnetizuje pohľady návštevníkov, pochádza z roku 1744 a tiež patrí k top exponátom. Rovnako ako paramentár z konca 17. storočia zo severného Slovenska s maľovanými výjavmi starozákonného vyhnania z raja. Patril k mobiliáru kostolnej sakristie, do ktorého sa ukladali veci, potrebné pri náboženských obradoch. K atrakciám expozície patrí aj liturgický kalich v tvare ananásu alebo uhorský zlatý desaťdukát Karla¤IV. z roku 1716.

Najstarším vystaveným predmetom je bronzový medailón Faustíny mladšej z roku 169, keď sa jej manžel rímsky cisár Marcus Aurelius ujal obrany svojej ríše na jej severnej hranici. Na území dnešného Slovenska viedol rímske vojská v bojoch proti germánskym kmeňom. Svetový unikát sa našiel pri Komárne. „Je to krásna umelecká práca. Na jednej strane je jeho milovaná manželka zobrazená v podobe Venuše, ktorá manželovi, ktorý je zobrazený ako boh Mars, podáva prilbu. Na druhej strane je Faustínina tvár a poprsie,“ opísala kurátorka výstavy.

V expozícii objaví pozorný divák aj Máriu Teréziu s manželom a deťmi. Na votívnom obraze z 18. storočia. „Poeticky sa to volalo kvety trpezlivosti. Sestričky v kláštoroch špeciálnou technikou vytvárali zo zlatých a strieborných drôtikov a polodrahokamov rôzne výjavy a scenérie. Na tomto votívnom obraze je výjav ako zázračná Panna Mária ochraňuje rodinu Márie Terézie. Figúrky sú z vosku, oblečené do drahých látok, doplnené drahokamami. Je to veľmi originálne a pekné,“ povedala Magdaléna Mrázová.

Šabľa ako doklad svojej doby

Liturgické predmety, obrazy a plastiky s náboženskou tematikou strieda habánska fajansa zo 17. storočia – tanier, džbán s cínovým vekom či hrnček. Kým vstúpi návštevník do časti venovanej ľudovému umeniu a remeslám, zarazí ho šabľa. Nosili ju príslušníci elitných vojenských jednotiek Prima plana v 18. storočí.

„Vybrali sme ju ako doklad svojej doby, ktorý má veľkú výpovednú hodnotu aj príbeh. Možno je to trošku nezvyklé, ale aj vtedajšia doba bola prepojená ináč ako teraz. Na šabli, ktorej rukoväť sa končí hlavou leva, vidno obraz Panny Márie. Na zbrani je navyše vyrytá modlitba,“ upozornila kurátorka výstavy.

Z roku 1712 pochádza kútna plachta s vyšívanými motívmi svätej Kataríny. Originálne sú aj ľudové plastiky, napríklad Panna Mária mariazellská. „Inšpirovaná je originálnou soškou z Mariazellu a pretavená rukou ľudového rezbára do neobyčajne cenného výtvarného diela,“ pokračovala Magdaléna Mrázová. Nasledujú nádherné svadobné party, vyrezávané piesty – drevené dary lásky, ktorými obdarúvali mládenci svoje milé – či maľovaný nábytok. K unikátnym kúskom historického textilu patrí napríklad pánska mentieka, ktorá kedysi patrila šľachticom z rodu Pongrácovcov.

Pštrosie perá, na ich čiernom podklade nalepené farbami hýriace „oči“ pávích pier. Na neobyčajnom vejári z prelomu 19. a 20. storočia je pripevnená aj hlava škorca. Trošku morbídne? Zo zlata, perál, emailu, perlete a berylu vytvoril neznámy šperkár brošňu v podobe osy. Dva modely dámskych šiat, ktoré získali Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. Secesná kávová súprava, pôvabná dámska večerná čiapočka v štýle art deco…

Exponáty v poslednom výstavnom priestore pripomínajú minulosť nie veľmi vzdialenú. Napokon najmladším vystaveným predmetom je náramok z červeného a žltého zlata, ktorý vznikol v rokoch 1940 až 1945. „Ťažko vybrať číslo jeden. Každá kolekcia od historickej časti, výtvarného umenia, umeleckého remesla cez ľudové umenie až po úžitkové umenie prvých dekád 20. storočia má svoje špičky. Mojím obľúbeným artefaktom je barokový Krst Krista z Marianky, ktorý je mimoriadne krásny. Kristus aj Ján Krstiteľ majú tváre mladých preduchovnených mužov,“ spomenula kurátorka výstavy.

Výstava Z tieňa na svetlo… keď sa tvorí expozícia potrvá do konca roka. V pláne je však obmena exponátov, napríklad keď sa bude digitalizovať fond fajansy, nahradia vystavené habánske predmety iné. Zase napríklad historický ľudový textil nemôže byť naplno nasvietený, aby nezačali blednúť farby. Takže kto sa dá expozíciou zlákať aj na druhú návštevu, objaví zas iné top exponáty a nové príbehy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #Z tieňa na svetlo #artefakty #gotika #Mária Terézia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku