Kostka zatavil do kovu Bozk aj Kvet básnikom

Milenci, Bozk aj Mesiac nad krajinou z bronzu, Nájdený tvar v dreve, Čierne akty tušom na papieri. Komorné plastiky a kresby Jozefa Kostku, vystavené v Galérii mesta Bratislavy, pripomínajú najplodnejšie tvorivé obdobie zakladateľa slovenského moderného sochárstva. A pedagóga - jeho žiakmi boli aj Jozef Jankovič, Juraj Meliš či Peter Roller.

03.08.2014 17:10
debata

„Šesťdesiate roky 20. storočia predstavujú v jeho tvorbe roky slobodného rozmachu, nového nadýchnutia po rokoch politických nátlakov a ,návodov‘ na umelecké prejavy,“ uviedla kurátorka Marcela Macharáčková. „Okrem ženských figurálnych plastík, ktoré väčšinou oslavovali mladosť a materstvo, ale tiež zachytávali intímnu atmosféru ateliéru, zameriava svoju pozornosť na nefiguratívne objekty,“ pokračovala kurátorka.

Jozef Kostka: Jeseň, 1968 Foto: GMB
42 kostka Jesen 1968 Jozef Kostka: Jeseň, 1968

Koncom šesťdesiatych rokov predstavil bohatstvo svojich najinvenčnejších objavov na veľkých výstavách v Bratislave i v Prahe. Kostkovu súbornú výstavu v pražskom Mánese vtedy otváral spisovateľ, dramatik, maliar, diplomat a cestovateľ Adolf Hoffmeister. „Tvorivý pohyb medzi hmotou a poéziou, medzi spomienkou a skutočnosťou, medzi siláctvom a nehou, lomcuje talentom sochárovým, ale nepretržite meria ako kyvadlo jeho sily a víťazstvá,“ zdôraznil Adolf Hoffmeister vo svojom príhovore.

Sochár, ktorý absolvoval štúdium na Vysokej škole umeleckopriemy­selnej v Prahe a koncom tridsiatych rokov aj štúdiá na École des Beaux-Arts v Paríži, dôverne poznal aj európsku výtvarnú scénu. Nové výboje, ktorými žila už od nultých rokov 20. storočia. Nachádzal si však vlastnú cestu. Na svetovej výstave v Bruseli získal za reliéf striebornú medailu, vystavoval na medzinárodnom bienále v Sao Paule aj Benátkach.

Kresba sa stala neoddeliteľnou súčasťou Kostkovej sochárskej tvorby. Desiatky „sochárskych“ kresieb – Žena z Liptova, Poslední gladiátori, Maškaráda, Tanec masiek – dopĺňajú kolekciu vystavených plastík. Na papieri možno objavovať hľadanie čistých tvarov, ale aj predobrazy sôch. Sovietske tanky v auguste 1968 prevalcovali umelcov slobodný vývoj. „V reakcii na politické udalosti vytvorí monumentálnu sochu Vládcu k prázdnou hlavou a korunou. Neúprosná normalizácia postihla aj Jozefa Kostku. V roku 1973 je nútený opustiť miesto profesora na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a odísť do ústrania,“ dodala kurátorka.

Výstava Jozef Kostka – z tvorby 60. rokov 20. storočia bude v Galérii mesta Bratislavy do 14. septembra. Je z kategórie tých, ktoré sa oplatí vidieť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Galéria mesta Bratislava #Jozef Kostka