Ošúchaný plášť a špina na tvári vyvolali súcit na všetkých kontinentoch. Sharbat Gula – tak sa afganské dievča z tábora utečencov v Pakistane volalo – hľadí teraz na návštevníka Stredoeurópskeho domu fotografie v Bratislave. Na výstave, prezentujúcej výber z tvorby fotografa, ktorý už viac ako tridsať rokov patrí medzi svetovú špičku.
„Hneď som vedel, že je výnimočná. Videl som ju v škole utečeneckého tábora v Péšávare roku 1984 a jej prenikavé oči ma zasiahli. Najprv som s ňou musel stráviť nejaký čas, aby sa cítila uvoľnene. Až potom sa mi podarilo získať ten priamy pohľad do fotoaparátu, aj to len na pár sekúnd,“ zaspomínal Steve McCurry.
Po sedemnástich rokoch sa muž, ktorý s fotoaparátom križuje zemeguľu, do utečeneckého tábora, kde ju fotografoval, vrátil. Chcel zistiť, čo sa s ňou stalo. „Chodil som a ukazoval jej fotografiu stovkám ľudí. Veľa dievčat sa za ňu vyhlasovalo, ale nakoniec sa jeden muž prihlásil a povedal, že si ju pamätá. Bol to zázrak, že sme ju našli,“ vysvetlil laureát ďalších troch prvých cien zo súťaže World Press Photo a desiatok ďalších prestížnych ocenení.
Chce sa ten chlapec zastreliť?
„Výstava neputuje po svete. Kolekciu 99 fotografií sme dostali od osobného kamaráta Steva McCurryho z Ľubľany. Tam bola vystavená vlani, teraz je u nás v Stredoeurópskom dome fotografie,“ povedala kurátorka výstavy Michaela Bosáková.
Foto: SEDF
Mal tridsať, keď roku 1980 prekročil pakistansko-afganské hranice tesne pred inváziou sovietskych vojsk. Fotografie, ktoré prepašoval zašité vo svojom oblečení, publikovali všetky svetové médiá. Vyniesli mu prvú cenu – Zlatú medailu Roberta Capu. A odštartovali mimoriadne úspešnú kariéru. Ako fotograf dokumentoval takmer všetky vojnové konflikty – od tých v Iraku, Iráne a Afganistane cez Kambodžu až po Libanon či Filipíny. Na výstave je však takýchto fotografií ako šafranu.
Vojna je mimo záberu. Napríklad… Na vysušenej tráve pred zbombardovaným domom kdesi na samote stojí červený gauč. Na ňom spí bojovník, ktorý sa nezabudol vyzuť skôr, ako sa natiahol na odpočinok. Malý chlapec, opierajúci sa o otcove nohy, sa rozpačito dotýka jeho kalašnikova. Ťavy na horiacich ropných poliach.
„V tejto sérii nie je veľa krutých vojnových záberov. Medzi nimi je síce napríklad pád newyorských "dvojičiek“, ale túto fotografiu sme nevystavili. Snažili sme sa výber orientovať skôr na fotografie, ktorými sa snaží byť čo najbližšie k ľuďom. Aj keď fotografuje chudobných ľudí v chudobnejších častiach sveta, jeho fotografie majú stále zvláštnu pozitívnu auru," pokračovala kurátorka výstavy.
Chlapec so zbraňou, ktorou si mieri na spánky. Z očí sa mu vykotúľala slza. Názov fotografie Chlapec s detskou pištoľou napovedá, že hrdinovi fotografie nehrozí smrť. Je nešťastný z toho, že sa s ním ostatní chlapci nechceli hrať. Aj tak však fotografia pôsobí veľmi dramaticky.
Keď ľudia zabudnú na fotoaparát
„Nevyhnutné je čakať. Po dlhšom čase ľudia zabudnú na fotoaparát a v ich pohľade sa vynorí ich duša,“ vysvetlil svoj prístup Steve McCurre. Zachytáva ľudí čítajúcich pred svojím obchodíkom alebo na chrbte slona. Predavača kvetov, zhrbenú žobráčku, školáčku, šaolinských mníchov, hrajúcich videohry, aj chlapcov, čo hrajú v blate futbal. Procesiu mníšok, ležiaceho Budhu, piesočnú búrku i mestá, ktorých panorámy vyzerajú ako filmové rekvizity.
„Máme šťastie, že galéria je rozdelená do niekoľkých miestností. Snažila som sa teda vytvoriť určité tematické celky. Máme tu portréty detí, portréty žien, portréty mužov, máme tu Blízky východ, tému náboženstvo aj tému práca. V jeho fotografiách je dominantou ľudská tvár, ktorá sa objavuje takmer vo všetkých jeho fotografiách, či už ide o svetové konflitky, miznúce kultúry, starodávne tradície či súčasnú kultúru,“ dodala Michaela Bosáková.
Slov obdivu, prekvapenia aj ocenenia je kniha návštevníkov plná. Vyznania sú napísané v angličtine, vo francúzštine, v španielčine, občas aj po slovensky. Vstúpiť na planétu úžasných fotografií Steva McCurryho možno v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave do 31. augusta. Mnohé z nich sa nadlho vpečatia do pamäti návštevníka, aby mu pripomínali majstrovstvo fotografa aj podoby života z najrôznejších kútov sveta.
