Veľká expozícia pod názvom Paradox 90: kurátorské koncepcie v období mečiarizmu ponúkne fragmenty ôsmich výstav z deväťdesiatych rokov minulého storočia. „V tom čase štát podporoval iné podoby umenia, ktoré dnes vnímame ako kuriozity. Obdobie "mečiarizmu“ je hanebným obdobím našich politických dejín, no v rámci progresívneho vizuálneho umenia vyvolalo obdivuhodnú rezistenciu, ktorá nepripustila ďalší kultúrny prepad. Náš projekt je poctou jej hlavným aktérom a ich práci," povedal poverený riaditeľ a hlavný kurátor Kunsthalle Richard Gregor.
Hlavným poslaním galérií typu kusthalle na svete je sledovať aktuálne umelecké trendy na domácej i zahraničnej scéne. Bratislavská kunsthalle sa však otváracou výstavou vracia o dve desaťročia späť a pripomína minulosť. „Súčasnosť niekde pramení. Chceli sme urobiť veľké entrée, kde by sa predstavilo veľa umelcov, ktorí pôsobili na scéne. Našou hlavnou misiou je skutočne zadefinovať, čo zo súčasného umenia v budúcnosti prežije,“ vysvetlil Juraj Čarný.
Hľadá sa riaditeľ
Po štrajku, nekonečných diskusiách i sporoch rozhodlo ministerstvo kultúry koncom mája minulého roka, že bratislavská Kunsthalle bude v Dome umenia. A svoju činnosť začne 1. januára 2014. Svoje brány však otvorí o osem a pol mesiaca neskôr. Rekonštrukcia sa pritom nedotiahla do tej fázy, ako si predstavovali. Problém? Ako inak, peniaze!
„Rekonštrukcia plavárne, dnes kunsthalle v Košiciach, stála 7,3 milióna eur. Opravu našich priestorov sme uskutočnili za pár tisíc. Peniaze z európskych fondov sa nám nepodarilo získať. Pred ministerstvom kultúry momentálne stojí rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie – niekoľko rokov odklepnutá, ale, žiaľ, stále mešká. Uvedomili sme si, že to najhoršie, čo by sme mohli nášmu divákovi urobiť, by bolo kunsthalle na dva-tri roky zatvoriť a urobiť generálnu rekonštrukciu. S odretými ušami ideme otvoriť výstavu v priestoroch síce opravených, v ktorých však existuje veľa nášľapných mín. Budova je stará a v stenách sa nachádzajú skryté riziká,“ pokračoval Juraj Čarný. Podľa jeho slov veľa času „stratili“ aj zdĺhavým procesom verejných obstarávaní, „ktoré nie sú uskutočniteľné tak rýchlo, ako by si možno mnohí priali“.
Štátna inštitúcia, ktorá patrí pod Národné osvetové centrum, pracuje tento rok s rozpočtom 380-tisíc eur. Má desať stálych zamestnancov. Len riaditeľa nie. Konkurz, ktorý sa konal začiatkom júla a ktorého jediným kandidátom bol riadením poverený Juraj Čarný, riaditeľa nezvolil. „Možno je v tom aj animozita slovenskej výtvarnej obce. Ale je to aj nesmierne náročná práca, čo môžem po dvoch mesiacoch potvrdiť. Bude sa konať ďalší konkurz, takže otázka riaditeľa kunsthalle sa skoro vyrieši,“ vysvetlil Richard Gregor, od júna poverený riaditeľ Kunsthalle. Druhý konkurz na miesto riaditeľa sa bude konať v priebehu niekoľkých týždňov.
"Ako zástancovi demokratických procesov mi veľmi záležalo, aby všetko bolo transparentné. Vítal som, že konkurzná komisia zvýšila kvórum na dve tretiny a beriem to ako výzvu, aby som sa o konkurz usiloval aj druhý raz. Jednoducho veci nie sú také, ako si ich človek naplánuje. Demokratické postupy, pokiaľ sa ich snažíme poctivo a pedantne dodržiavať, môžu viesť aj k tomu,
Zmätok v názvoch
Na trojpodlažnom pavilóne, nadväzujúcom na Bellušove družstevné domy, je viacero nápisov. Z jednej strany veľkými písmenami Národné osvetové centrum, z druhej Dom kultúry. Nad vchodom menšími a modrými písmenami v sivej lište sú zasa názvy V-klub a Dom umenia.
„Aby sme zbytočne neplietli ľudí, rozhodli sme sa pre názov Dom umenia/Kunsthalle Bratislava,“ vysvetlil zmes Richard Gregor. Ten, ktorý menoval, je na bielom plátne vymaľovaný jednoduchými čiernymi písmenami, pripevnený na prvom poschodí budovy. Pre návštevníkov prvej výstavy chystajú zamestnanci kunsthalle prekvapenie. Čo to bude, dozvie sa ten, kto príde 19. septembra na vernisáž.
