Laco Teren: Poď už domov, Odyseus

Kosáky, ozubené kolesá, klasy a zovreté päste. Výrečné symboly totalitnej propagandy, ktoré pred dvadsiatimi rokmi kričali z veľkých plátien, vymenil Laco Teren za tekvice, lebky, hady, parožie najrôznejšieho druhu a hlavy. Maliar, ktorý vstúpil na výtvarnú scénu v polovici osemdesiatych rokov, aby s generačnými spolupútnikmi otvorili dvere postmoderne na Slovensku, predstavuje najnovšiu tvorbu v dolnokubínskej Oravskej galérii.

25.09.2014 12:57
Laco Teren: Šaman
Laco Teren: Šaman
debata

„Dotykom štetca na plátno sa vydávam na cestu. Tento rok cestujem s ithackým kráľom Odysseom. Pokúšam sa ho dostať domov, ale nejako sa mi nedarí,“ poeticky opísal Laco Teren výber obrazov a plastík, s ktorými predstupuje pred návštevníkov. Mimochodom, nevystavuje často. Príprava výstavy mu vraj nadlho vezme čas, ktorý by najradšej venoval umeniu.

Výstavu nazval Poď už domov, Odyseus. „Berte to tak, že sa vraciam domov,“ vysvetlil Laco Teren. V Oravskej galérii prezentuje svoje práce po tretí raz. Iné diela zas boli súčasťou viacerých kolektívnych výstav, ktorých realizáciu sám inicioval, ako napríklad titul Kamarádšoft ist gút – výstava, ktorá prešla celým Slovenskom. A neraz sa v Dolnom Kubíne predstavil aj ako kurátor.

„Už opustil predchádzajúce roky, keď v jeho tvorbe dominantne znela postmoderna. Dnes si rád v ateliéri urobí reálne zátišie, podľa ktorého maľuje. Poskladá ho z vecí, ktoré ho obklopujú. Z toho akosi zákonite vyplynulo, že v tom zátiší má byť zakomponovaný človek. Tvár človeka, ktorá ho zaujíma z vizuálnej aj mentálnej stránky,“ vysvetlila kurátorka výstavy Eva Ľuptáková. Pripomenula, že väčšinou ide o hlavy konkrétnych ľudí, filozofov, hudobníkov, spisovateľov či maliarov. Napríklad Hlava, ktorá sníva obrazy.

„Žijeme vek bez pamäti. Ostáva len snívať. Hlava, ktorá sníva. Tak sa to začalo. Našiel som fotku, ktorá mi obľúbenú kresbu Wiliama Blakea pripomenula. K tomu sa priradil môj milovaný Messerschmidt a ja, keď neplávam na mori, neplazím sa po púšti, nepredieram sa pralesom a nesedím v kaviarni, ticho maľujem ikony. Volám ich Hlavy,“ uviedol Laco Teren.

zväčšiť Laco Teren: F.X.M Foto: Oravská Galéria
Laco Teren: F.X.M. Laco Teren: F.X.M

Veľkorozmerné obrazy, na ktorých dominujú hlavy, sú nainštalované v zostavách. Spolu sú vždy aspoň tri. „A z periférneho pohľadu na vás pozerá veľké plátno, na ktorom je výrazne farebný šaman so všetkými atribútmi, ktoré k šamanstvu potrebuje, ako lebky, parohy, amulety,“ pokračovala kurátorka.

Maliara oddávna lákala aj sochárska tvorba. Bronzové plastiky vedú s maľbami dialóg. Niektoré sochárske zátišia boli dokonca predobrazmi plátien, o to intenzívnejší je ich kontrast. „Do bronzov, na ktorých patinovaní si dal veľmi záležať, vkladal aj sklenené fragmenty. Jeden z objektov sa volá Slzy matky. Je to veľká podlhovastá tekvica odliata z bronzu, ktorá má po obvode nádherné velikánske sklenené slzy,“ dodala Eva Ľuptáková.

Veľmi dynamicky a farebne pôsobiaca výstava Laca Terena Poď už domov, Odyseus, ktorá bude v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne do 9. novembra, je z kategórie tých, čo treba vidieť.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Oravská galéria #Laco Teren #symboly