Rozhodne áno

02.10.2014 07:00
32 krokus 3x
Výstava Františka Demetera trvá do 10. októbra. Autor:

Sú umelci, ktorí vystavujú veľa. Niekedy až priveľa. A sú aj opační. Práce Františka Demetera som mohol vidieť viac v aukčných ako vo výstavných sieňach. To druhé už neplatí. Krokus, jedna z najkvalitnejších bratislavských galérií, mu pripravila v kurátorskej koncepcii riaditeľky Gabriely Kisovej samostatnú výstavu nazvanú Nie Áno Nie.

Začiatok ešte až také veľké prekvapenie nenaznačoval, ale čosi predsa len dával tušiť. Dielo Plátno na stojane vypĺňa prakticky celú prednú časť galérie. Na bielej drevenej konštrukcii je umiestnené obrovské plátno, presnejšie štyri sivočierne plátna nepravidelných okrajov mnohouholníka, niekde presnejšie, niekde menej presne do seba navzájom zapadajúce, navyše dve opäť s nepravidelnými otvormi. Stiesnený priestor veľa odstupu neumožňuje, niekomu sa môže zdať, že je v zabudnutom školskom kabinete, kde je odložená bizarná mapa vojnou pustošenej a rozdeľovanej krajiny či nejaká zubom času a vandalizmom poznačená bizarná pomôcka k výkladu o fungovaní mozgu.

Aj napriek tejto príprave ma prvé nahliadnutie do hlavného výstavného priestoru zarazilo. Nielen preto, že som tam zvyknutý skôr na minimalistické, do detailov naplánované inštalácie. Vnútri to vyzeralo ako v príliš veľkoryso vzdušnom depozite. Skôr galerijnom než autorskom.

Na vodiacich lištách viseli obrazy alebo rôzne obrazmi vyplnené rámové konštrukcie. Figurálne, ale i geometrické kompozície, portréty či práce úplne abstraktné. Technická pestrosť sa nejavila o nič menšia. Vrátane experimentovania aj s formátom a rámom. Skrátka, prvý pohľad nenaznačoval jedného autora a už vôbec nie diela zväčša realizované počas tohto leta (z necelých dvoch desiatok len tri majú staršie datovanie), a to nehovoriac o farebnosti vzdialenej ponurej monochromatickosti, s akou sa mi zvykli Demeterove práce spájať. Už tu neboli len drobné, opatrné ružové bodky, ale aj celé žiarivé farebné spektrum alebo extra spektrálny odtieň magenty, skôr typický pre technológiu digitálnej tlače.

Chvíľu trvalo, kým som začal ako-tak prenikať do tejto obrazovej inštalácie. Spočiatku sa len pasívne motať jej labyrintom, v ktorom vystupovali predo mnou a hneď zas mizli jednotlivé diela, ich predné a zadné strany (nie vždy sa o tom takto jednoznačne dá hovoriť). Až neskôr som sa odhodlal posúvať ich a vytvárať si tak vlastné vizuálne inštalácie, akési zásuvné kulisy (na spôsob barokového divadla) maliarovho hľadania a experimentovania a pohybovať sa v centre jeho javiska.

Pocit samoúčelnej exhibície sa rozplynul. Ak tu je ešte silný moment náhodnosti, o jednotlivých dielach sa to nedá povedať. Ani náhodou. Princíp skladania, vkladania a vyberania však ostáva aj pri nich. Vnútorné napätie medzi detailom a celkom, niečo ako polemika s naruby obráteným "pre stromy nevidíme les“. Výnimočná technická zručnosť spolu s uvoľnenou nápaditosťou, iste sčasti umocnenou výstavným pôstom, no nápadov poctivo dotiahnutých, je to, čo nakoniec zaváži najviac. Spoza kulís vystúpi zrelý tvorca. Nech už bola otázka, na ktorú referuje názov výstavy, akákoľvek, moja odpoveď na jej hodnotu je jednoznačná: Rozhodne áno.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#výstava #František Demeter #Krokus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku