„Na Slovensku je to vlastne moja prvá prezentácia v živote,“ zdôraznil osemdesiatročný umelec, ktorý vystavoval v najprestížnejších galériách sveta. A ako jednému z mála slovenských výtvarníkov sa mu podarilo zasiahnuť aj do vývoja západoeurópskeho umenia. Keďže najrozmanitejším stopám a odtlačkom patrí v jeho tvorbe dôležité miesto, nie náhodou nadpísal svoju retrospektívu názvom Stopy. „Bol som vtedy ešte len študent,“ odmietne informáciu, že v roku 1964 vystavoval s tromi spolužiakmi na chodbe denníka Smena.
V tom istom roku po prvý raz legálne vycestoval za hranice. Kúpil si zájazd do Paríža. Keď vstúpil do Galérie Lara Vincy, zbadal Pierra Restanyho. Najvýznamnejšieho francúzskeho výtvarného kritika, zakladateľa a teoretika skupiny Nového realizmu. „Nikto nič nehovoril, tá chvíľa bola príliš silná a dojímavá. Okrem narodenia to bol celkom isto najcennejší okamih môjho života,“ zaspomínal si Alex Mlynárčik.
Stal sa členom skupiny, ktorá hlásala návrat k človeku a životu. Tvorba „nových realistov“ sa zakladala na obyčajných veciach, položených na piedestál umenia. „Ale s tým obyčajným predmetom bolo treba niečo spraviť,“ zdôraznil výtvarník.
„Príbeh života a umenia Alexa Mlynárčika je vzrušujúci, fascinujúci a v mnohých momentoch takmer neuveriteľný. Objavujeme v ňom logický vývoj, ale aj veľké životné zvraty,“ pripomenul kurátor retrospektívy Ivan Jančár.
Zázračná povala vydáva tajomstvo
„Denne som čítal tú otvorenú knihu, odkazy, posolstvá niekomu. Anonyma anonymovi. Človečina! V tej zúfalej osamelej ničote odrazu kus ľudského tepla. A ja som už nebol sám,“ zaspomínal Alex Mlynárčik na samotku v českobudějovickej väznici. Nemal ešte šestnásť, keď ho do nej zatvorili na pol roka. Za pokus o útek za železnú oponu.
Keď ho z väzenia prepustili, stále panoval tvrdý stalinizmus. V roku 1952 sa pokúsil dostať na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Bezvýsledne. Radu Vincenta Hložníka, aby chodil do hôr, veľa kreslil a neskôr opäť prišiel na prijímacie skúšky, si však vzal k srdcu. Na živobytie si zarábal ako maliar a natierač, aranžér, fotograf. Intenzívne sa venoval športu, štyri razy sa stal majstrom Československa v šerme. Na prijímačky v roku 1960 doniesol množstvo kresieb aj 360 malieb. Prijali ho.
„Alex Mlynárčik má zázračnú povalu. Objavili sme tam mnohé diela, ktoré vytvoril predtým, ako sa sústredil na nový realizmus. Uvedomil som si, že je jednou z najvýraznejších postáv informelu na Slovensku, o čom sa doteraz nevedelo,“ povedal kurátor Ivan Jančár. Mlynárčikovu tvorbu z prvej polovice 60. rokov predstavuje kolekcia diel na prízemí Galérie mesta Bratislavy.
Mnohé z nich odkazujú na jeho skúsenosti zo samotky. Pripomínajú odkazy a obrazy, vyškriabané nechtom či hrotom do omietky. Odkazuje aj názvami: Studená samota, Červená trauma, Agresívny signál, Zvláštne znamenie, Epitaph. Stačí sa však hlbšie ponoriť a divák objaví v jeho dielach celý vtedajší Mlynárčikov svet.
Akcie oživuje dokumentácia
„Fascinovala ma Mlynárčikova komunikácia s najobyčajnejšími ľuďmi. Dokázal divákov prijať ako spoluúčastníkov svojho diela, napríklad písali na jeho inštalácie, zúčastňovali sa jeho rôznych veľkých akcií, ktoré volal živohry,“ spomenul kurátor.
„Dokázal zrealizovať obrovské akcie, na ktorých participovali stovky ľudí. Dokázal si k nim prenajať vrtuľníky, lietadlá, lode, konské dostihy a podobne. Z dnešného pohľadu je to niečo takmer nemožné alebo až absurdné. Na to by bolo treba niekoľko reklamných agentúr alebo silných sponzorov, on to všetko dokázal urobiť sám. Realizoval akcie, ktoré boli ojedinelé nielen na Slovensku, ale vôbec vo svetovom výtvarnom kontexte,“ upozornil Ivan Jančár.
Zem, ktorá zostala, Deň radostí – Keby všetky vlaky sveta…, Evina svadba, Záhrada rozjímania… Akcia sa uskutoční a ostáva v spomienkach účastníkov. Niekedy aj v príslušnej dokumentácii. Všetky svoje akcie si výtvarník starostlivo dokumentoval – fotografiami, sprievodnými textami, filmami. Aj tie možno vidieť na výstave.
Stopy Alexa Mlynárčika zaplnili dve poschodia aj podkrovie Galérie mesta Bratislavy. Prinášajú jedinečný príbeh osudom skúšaného umelca a vzrušujúceho umenia, ktoré ma k divákom nesmierne blízko. Dotýka sa zmyslov, ale najmä mysle a duše. Nekaždodenný a originálny zážitok, ktorý ponúka výstava do 9. novembra, rozjasňuje svet.
