Príznačne pre jedinečnú atmosféru pivničných priestorov veľkú časť z takmer stovky vzácnych artefaktov tvoria predmety pochádzajúce z etruských hrobiek. Ich prehliadka však ponúka návštevníkovi komplexný pohľad na život vyspelého národa, ktorého kultúrny vplyv ďaleko prevýšil niekoľko málo storočí jeho vlastného rozkvetu.
„Na výstave síce dominujú predmety súvisiace so smrťou, ale mnohé sú zároveň oslavou života,“ vraví Peter Barta, kurátor jedinečnej výstavy, ktorá vznikla vďaka partnerstvu Bratislavy a talianskej Perugie.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Tajomný národ
Prišli na Apeninský polostrov z Blízkeho východu alebo boli, naopak, skutočnými prapôvodnými obyvateľmi tohto územia? O tom sa dnešní historici môžu už len dohadovať. Faktom ostáva, že si Etruskovia pre svoj rozmach „nevybrali“ práve ideálnu dobu. Počiatky utvárania etruskej civilizácie siahajú zhruba do 12. až 10. storočia pred naším letopočtom, vrcholný rozmach prežívali asi o tri storočia neskôr. O ďalších dvesto rokov ich v boji o obchodnú nadvládu nad Stredomorím fatálne zdecimovala rozpínajúca sa civilizácia Helénov, len aby ich zakrátko celkom pohltila ambiciózna ríša Rimanov, ktorej základy, paradoxne, Etruskovia sami položili.
Na rozdiel od Ríma ríša Etruskov nepodliehala centralizovanej vláde – tvorilo ju dvanásť federatívnych mestských štátov, ktoré sa nachádzali na území dnešného Toskánska a Umbrie. Viaceré z nich svojich zakladateľov prežili až dodnes. Napríklad aj vznešená Perugia, ktorá je tiež vôbec najstarším partnerským mestom Bratislavy. Práve snaha posilniť vzťahy medzi mestami stála aj na začiatku nápadu vyslať do Bratislavy reprezentatívnu ukážku najstarších dejín Perugie. Poslednou prekážkou bol nedostatok vhodných priestorov, ktoré by dvaapoltisícročné artefakty nevyčísliteľnej hodnoty mohli bezpečne a dôstojne hostiť.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Ideálnym dejiskom sa napokon stali pivničné priestory hradnej dominanty slovenskej metropoly, pre ktoré je výstava zároveň prvou príležitosťou predstaviť sa širokej verejnosti. Ak by sa niekto pri slove „pivnica“ obával zimy či vlhka, môže byť pokojný. Bezchybné teplotné podmienky boli zo strany talianskych partnerov kľúčovou podmienkou a hradné pivnice ju s priam izbovou útulnosťou dokonale spĺňajú. Ešte skôr než návštevník nahliadne do tajomného sveta Etruskov, čaká ho úvod v podobe cenných pamiatok po miestnych súbežníkoch Etruskov – kultúrach, ktoré zhruba v rovnakom období obývali dnešný juhozápad Slovenska. Do starovekej Perugie (v tých časoch ešte Perusie) sa symbolicky vchádza okolo Etruskej či Augustovej brány, ktorá je v dnešnej Perugii jedným z najzachovalejších pamätníkov dávnych čias.
Zachránené pred čiernym trhom
V hlavnej výstavnej miestnosti dominujú po stranách kamenné miesta posledného odpočinku starých Etruskov – urny, v ktorých sa neraz spopolnené ostatky ich majiteľov nachádzajú dodnes. Niektoré sú z pieskovca, iné z travertínu. Viaceré si dodnes zachovali pestré farebné zdobenie, na iných sa zub času podpísal hlbšie. Šestica z nich utrpela aj vinou svojho nálezcu – súkromníka, ktorý objav rozsiahlej rodinnej hrobky zatajil a pokúsil sa jej obsah nešetrne očistiť a rozpredať. Odhalili ho len nedávno a Bratislava „jeho“ nálezy môže po Ríme obdivovať ako druhá svetová metropola. Práve jedna z týchto urien je v rámci výstavy považovaná za vôbec najcennejšiu – nevďačí za to len zvyškom pozláteného zdobenia, ale najmä prepracovaným detailom sochárskej práce, ktorú na nej autor odviedol.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Keďže Perugia prekvitala najmä v neskoršom období etruských dejín, na artefaktoch z tejto oblasti badať nápadný vplyv gréckej kultúry. Na urnách sa tak okrem rodinného výjavu zo súkromia zosnulého objavujú aj hrdinstvá Alexandra Veľkého alebo boje o Tróju či Téby. Iné prvky nám môžu až nápadne pripomínať pamiatky Rimanov – nenechajme sa však zmiasť, boli to Rimania, ktorí od svojich „starších bratov“ prevzali mytológiu, náboženstvo aj umenie.
Okrem urien dotvára kolorit etruského života aj mnoho „veselších“ predmetov – napríklad keramika, špeciálnou technológiou upravená na nerozoznanie od bronzu, alebo pozostatky zvláštnej diskovej spoločenskej hry či cifrované zrkadlá a votívne sošky. Ak sa chcete priblížiť dejinám národa, ktorý v Európe za niekoľko málo storočí svojej existencie zanechal nezmazateľnú stopu, Bratislavský hrad vzácnu výstavu Etruskovia z Perugie hostí až do 29. marca 2015.
