Ormandíkove madony útočia emóciami

Matka si s nehou vinie dieťa k lícu. Červené škvrny na jej tvári akoby predznamenávali tragédiu. Aj plátno Červené kreslo vystavuje v bratislavskej Galérii Čin Čin Marek Ormandík. Maliar, ktorý v maľbe nemá rád trendy a módy. Veľký provokatér, skúmajúci temné zákutia ľudskej duše, prezentuje takmer dve desiatky obrazov, ktoré spája téma, vpísaná do názvu výstavy - Madona.

26.11.2014 14:00
debata
Marek Ormandík: Madona s čepcom Foto: Archív Marka Ormandíka
Marek Ormandík: Madona s čepcom Marek Ormandík: Madona s čepcom

Zopár malieb zo série Madonnapieta už predstavil v máji v trenčianskej Galérii Miloša Alexandra Bazovského i v Galérii Kortil v chorvátskej Rijeke. Tentoraz prezentuje výlučne obrazy z tohto cyklu. Biblický motív, ako napokon každý, ktorý vo svojej tvorbe rozvíja, spracováva po svojom. „Nemusím v obraze vyrozprávať príbeh, ale priamo sa k nemu vyjadriť, komentovať ho, alebo polemizovať so všeobecným úzusom,“ povedal štyridsaťpäťročný výtvarník.

Dieťa v matkinom náručí v jeho interpretácii najčastejšie pripomína svojimi natiahnutými rukami muža, ktorý zomrel na kríži. Neraz ukladá na symbolický kríž dospelého človeka. Na svojich plátnach originálne pretavuje motívy madony – matky s narodeným dieťaťom, a piety – matky s mŕtvym synom v náručí. Aj preto cyklus, na ktorom pracuje už viac ako dva roky, nazýva Madonnapieta. Každý z vystavených obrazov vyvoláva iné emócie, každým však diváka zasiahne.

„Madona s dieťaťom je to najkrajšie, matka s mŕtvym synom to najhroznejšie. Ale v siluete, v obryse alebo z diaľky je to vlastne veľmi podobný obraz, podobné uskupenie foriem v obraze. Zamýšľam sa nad tým, či už v madone s dieťaťom nie je signál, ako to dopadne. Deti majú roztiahnuté ruky skoro ako ukrižovaný. Či to už nie je predobraz piety, uzavretý kruh,“ pokračoval maliar, ktorý na slovenskú výtvarnú scénu vstúpil koncom osemdesiatych rokov. Veľmi skoro však našiel vlastný, veľmi osobitý maliarsky rukopis. Na jeho plátnach dominujú silné emócie, vypäté situácie a kontroverzné okamihy, ktoré objavuje v dôverne známych motívoch. Občas madone namiesto prikrývky hlavy nasadí na hlavu tŕňovú korunu. Neraz namiesto ženy drží dieťa v náručí muž. Na niektorých plátnach nahradí dieťa Minotaurom, či dokonca psom. „Zaujímajú ma významové premeny aj formálne zmeny a zámeny v takýchto donekonečna opakovaných námetoch. Preto tŕňová koruna putuje z hlavy dieťaťa na matkinu hlavu. Preto sa zamýšľam nad možnými pocitmi Minotaurovej mamy, rodičky tvora-netvora. Preto maľujem Madona – otca na materskej dovolenke,“ vysvetlil Marek Ormandík.

„Z malieb priamo vyžaruje originalita vlastného videnia, šťastne nájdený spôsob, ako sa vyhnúť tradičným formám, a to i za cenu vízie, teda akéhosi ,krivého' videnia, nového obrazového usporiadania. Spôsob podania, to je expresívny rukopis, teda čo najpriamejšia cesta k definitívnemu obrazu. Platí tu imperatív: nič neopravovať, najdôležitejší je pôvodný tvar! Expresia, výraz,“ uviedol kurátor výstavy Jiří Olič.

Dialóg s Ormandíkovými provokatívnymi Madonami ponúka bratislavská Galéria Čin Čin do 2. decembra.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #Marek Ormandík #Madona