Rodák z Ružomberka zasvätil výtvarnej tvorbe celý svoj život. Stredoškolské vzdelanie získal na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave, akademický titul na Vysokej škole výtvarných umení. Jeho inklinovanie k umeniu bolo také presvedčivé, že sa dokonca ešte aj v rámci povinnej vojenskej služby uplatnil v armádnom výtvarnom štúdiu. Napriek tomu, že vyštudoval odbor voľnej maľby, nikdy sa nebránil dávať svojim dielam praktický význam a využitie.
„Svetozár Mydlo je pracant, robotník výtvarnej scény, pravda, ak pod týmto čestným označením nemáme na mysli úmornú drinu, rutinu, uťahanosť, ale radosť z tvorby, permanentnú sviežosť, pasiu z nových zadaní či znalosť remesla,“ vykreslil svojho dlhoročného spolupracovníka a priateľa spisovateľ Daniel Hevier v sprievodnom slove k výstave Namydlený (b)lesk v bratislavskej Galérii 19. Ku každému pracovnému zadaniu vraj výtvarník pristupoval s rovnakým nadšením. Ani tú najbanálnejšiu úlohu, akou bola tvorba pozvánok, plagátov či novoročeniek neodbil profesionálnym rutinérstvom. Tvrdil, že čakanie na originálny nápad sa skrátka oplatí – bez neho to nikdy nie je celkom ono a s ním ide všetko ako po masle.
Od polovice 70. rokov pracoval vo vydavateľstve Mladé letá a vyprofiloval sa na vyhľadávaného ilustrátora detských kníh. Jeho obrázky, ale aj originálna, neraz priam kaligrafická úprava písaného textu, dotvárala napríklad aj diela Jozefa Pavloviča, Milana Rúfusa, Tomáša Janovica a iných. Za viaceré z nich získal aj rôzne ocenenia – napríklad kniha Osmijanko Kristy Bendovej vďaka jeho ilustráciám získala v roku 1998 Cenu Bibiany a o dva roky neskôr aj zápis na Čestnú listinu IBBY. V roku 1996 získal za tvorbu pre deti Cenu Ľudovíta Fullu a v roku 2004 vyznamenali knihu Miroslava Válka Do Tramtárie s jeho kresbami titulom Najkrajšia detská kniha jesene. Ocenili ho aj Kremnické gagy 2012 – cenou za celoživotný prínos výtvarnému humoru vyzdvihli aj jeho inovatívnu prácu na poli karikatúry. Na konte má umelec mimochodom aj logo tohto obľúbeného podujatia. Alebo tiež zberateľskú edíciu poštových známok so športovou tematikou.
Svetozár Mydlo bol majstrom výtvarnej metafory, ktorú vedel s rovnakým citom sprostredkovať deťom aj dospelým. V minulosti napríklad ilustroval aj poviedky v nedeľnej prílohe denníka Pravda.
Výber z knižných ilustrácií:
K ostrovom neznámych pokladov (V. Krupa, 1978)
V každom rožku trošku chémie (B. Škárka, 1979)
Nevyplazuj jazyk na leva (D. Hevier, 1989)
Rozprávky od výmyslu sveta (J. Pavlovič, 1985)
Odlet papierových lastovičiek (D. Hevier, 1985)
Prázdniny v ríši rozprávok, Zajatci asteroidu (K. Bulyčov, 1987, 1988)
Stratenko (V. Beniak, 1994)
Staré grécke povesti a báje (E. Petiška, 1996)
Osmijanko rozpráva 8×8 = 64 nových rozprávok (K. Bendová, 1998)
Bola raz jedna trieda (K. Bendová – T. Janovic, 2002)
Ďeťom (M. Rúfus, 2002)
Pán Stojka a myšička Sojka (M. Masaryk, 2009)
