Kamaráti sú od čias štúdií na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, ktorú absolvovali v roku 1991. Súbormi obrazov pripomínajú cesty umeleckého objavovania, ktorými prešli v priebehu posledných desiatich rokov – s dôrazom na súčasnosť.
„Prvotné je maľovanie, niekedy mi stačí držať ceruzku,“ usmial sa Jozef Baus. Jeho kultovým znakom je drevená cievka z nití. „Je v tom krajčírska minulosť, čo bola v rodine. V babkinom starom dome som vyzbieral všetky cievky, čo v ňom zostali. Ponášajú sa na detskú hračku, ktorú mi z nich vyrobil otec. Najpodstatnejším dôvodom je, že sa mi páči tvar. Je aj rotačným telesom v priestore, sú tam elipsy, špirály, akoby zhustené všetky geometrické telesá. Teraz som k nej pričlenil kocku, je spravodlivá, lebo má tri rovnaké rozmery. Vkladám ju do štvrtého rozmeru, snažím sa vyvolať chvenie medzi objektom a priestorom,“ povedal Baus.
Prieniky, Pohyby, Mosty… Cykly obrazov Marka Vrzgulu prezrádzajú, že namiesto štetca používa špachtľu, ba maľuje aj prstami.
„Desať prstov, to je desať štetcov. Je to najbezprostrednejšia možnosť ovládať pohyb a chvenie farebnej pasty. Vytváram priestor pre organizovanú náhodu, neopakovateľné vyvolávam ako duchár,“ vysvetlil Marko Vrzgula. A v popise tvorby pokračoval. „Prúdy farby nechávam zámerne, sú protipólom k plošnosti. Súčasné tlače dokážu akýkoľvek obraz vytlačiť za pár sekúnd, ale toto stroj určite nevie. Konkrétnu krajinu na mojich obrazoch človek nenájde, ale veľa jej prvkov áno,“ dodal.
Výstava Spojenci potrvá v Nitrianskej galérii do 29. marca. Marko Vrzgula a Jozef Baus pozývajú do sveta vzrušujúcich príbehov, ktoré vystupujú zo sveta geometrie a abstrakcie.
