Hermann Nitsch: Mojím náboženstvom je tvorba

04.12.2014 07:00
Hermann Nitsch
Hermann Nitsch vystavuje v Danubiane výber z tvorby do 22. marca. Autor: ,

"Nikdy som nemal v úmysle šokovať," tvrdí Hermann Nitsch. Jeden z najvýznamnejších svetových umelcov, popredný predstaviteľ viedenského akcionalizmu, vystavuje v Danubiane reprezentatívny výber zo svojej tvorby pod názvom Divadlo orgií a mystérií.

Keď ste začiatkom šesťdesiatych rokov vstúpili na umeleckú scénu, boli ste rebelom. Netrvalo dlho a stali ste sa klasikom. Aké pocity vo vás táto zmena vyvoláva?

Nazdávam sa, že je to v podstate celkom prirodzená záležitosť tvorivého vývoja. Podobne dopadol aj Johann Wolfgang Goethe a literárne hnutie Sturm und Drang, ktorého bol hlavným predstaviteľom. Aj rakúski maliari Egon Schiele či Oskar Kokoschka začínali ako umelci revolucionári a neskôr patrili ku klasikom. Vincent van Gogh, ktorý žil veľmi krátko, sa uznania nedožil. Počas svojho života nepredal jediný obraz. Na začiatku umeleckej tvorby je vždy voľba. Ale keď idete dosť dlho a vytrvalo za svojím cieľom, stanete sa klasikom či chcete, alebo nie.

**S Ottom Muehlom a Rudolfom Frohnerom ste začiatkom šesťdesiatych rokov uverejnili manifest viedenského akcionalizmu. Z čoho okrem informelu a akčného umenia ste vychádzali?

Ako mladí sme mali veľmi blízko k psychoanalýze. Aj mnohí z našich predchodcov, napríklad Kokoschka, Schiele, Kafka a mnohí ďalší reagovali svojho času na Freudovo učenie a jeho objav nevedomia. Aj my sme chceli robiť umenie podmienené psychoanalýzou, ktoré by dokázalo nevedomie a všetko potláčané zviditeľniť. Za najdôležitejšie som považoval psychoanalyticky skúmať ľudské podvedomie a nevedomie a umelecky ho pretaviť do vizuálneho zážitku.

Už päť desaťročí rozvíjate svoj koncept Divadla orgií a mystérií, ktorý ste dali aj do názvu svojej výstavy v Danubiane. Na čo potrebujete orgie a mystériá?

Aby som vyvolal silný umelecký zážitok. Už tisícročia pozná svet orgie, rovnako ako pozná mystériá a ľudstvo ich stáročia rôznym spôsobom využíva. Už v antickom Grécku existovali napríklad eleuzínske mystériá, tajné iniciačné obrady zasvätené božstvám, ktorými sa ľudia snažili prekonať smrť. Napokon, všetky náboženstvá boli a sú mnohonásobne prepojené s najrozmanitejšími orgiami a mystériami.

Rozmerné plátna dotvárate aj kňazskými rúchami. Ste veriaci?

Áno, ale povedal by som veľmi zvláštnym spôsobom veriaci. Verím v život a vychutnávam si prírodu. Mojím náboženstvom je myšlienka tvorby, nie striktné dogmy.

Kedysi ste chceli byť maliarom kostolov, ktorý by skrášľoval chrámy viery. Prečo ste zmenili názor?

Ako mladého umelca ma fascinoval Michelangelo a El Greco. Chcel som ako oni vyzdobiť kostoly svojím umením. Zistil som však, že chrám musím hľadať inde ako v kostole. Našiel som ho v umení. Zaujímal som sa o všetky náboženské systémy sveta. Študoval som hinduizmus, budhizmus, islam, judaizmus, taoizmus, ale aj zenbudhizmus a kresťanstvo. Veľmi veľa som sa dozvedel z hlbinnej psychológie Carla Gustava Junga, ktorý skúmal okrem iného aj kolektívne nevedomie a ľudské archetypy. Prišiel som na to, že všetky náboženstvá vychádzajú z ľudského vnútra, z duchovna človeka, z nášho kolektívneho nevedomia. Vnímam ich ako majestátne a monumentálne sny ľudstva a tak ich reflektujem aj vo svojej tvorbe.

Tvrdíte, že nikdy ste nechceli publikum šokovať, napriek tomu sú vaše performance, pri ktorých zabíjate zvieratá a ich krvou či vnútornosťami „maľujete“ nahé ľudské telá, dosť šokujúce. Ako umelec považujete za potrebné používať vo svojej tvorbe zvieraciu krv a surové mäso? Na výstave prezentujete aj ukážky z vašich akcií – rituálov, ktoré dokumentuje množstvo fotografií.

Stačí, keď sa pozriete okolo seba. Čo vidíte? Vojnu na Ukrajine, občiansku vojnu v Sýrii, nekončiace sa vojnové konflikty v Izraeli aj v rôznych arabských štátoch. Všade sa bojuje, všade sa zabíjajú ľudia, všade tečú potoky krvi. Niečo také si nemožno nevšímať, nesmieme pred tým zatvárať oči. A povinnosťou umenia je túto tragickú skutočnosť reflektovať. Mám zvieratá rád, pri svojich akciách som zabíjal len tie, ktoré tak či tak boli určené na porážku. Som aj dramatik, dôležitá je však pre mňa poézia bez slov. Na vyjadrenie myšlienok som potreboval jazyk, ktorý nemá hranice. Celý tvorivý proces je vo svojej podstate dramatický a ja vo svojom Divadle orgií a mystérií reflektujem dramatické katastrofy.

S akými pocitmi hľadíte na expozíciu, ktorou sa prezentujete v Danubiana Meulensteen Art Museum?

Mám ohromnú radosť, že som dostal príležitosť prezentovať svoje umenie v susednej krajine. Žijem na zámku v Prinzendorfe a keď sa zahľadím na východ, tak pri veľmi dobrom počasí vidím Malé Karpaty. Viem, že sa tam dorába dobré víno a stačí štyridsať minút, aby som sa sem dostal autom. Veľakrát som vystavoval v Austrálii, Spojených štátoch aj v Ázii, o to viac ma teší, že konečne môžem vystavovať aj v krajine svojich najbližších susedov v prekrásnych priestoroch Danubiany. A dotknúť sa tak inej, aj keď možno veľmi podobnej kultúry, ktorá má s tou mojou veľa spoločného.

Svoje veľkolepé obrazy dotvárate kvetináčmi vianočných ruží. Čím vaše diela dotvárajú kvety?

Príroda je ako umenie. Vo svojej tvorbe zachytávam proces premeny od zrodu cez smrť a znovuzrodenie. Kvety sú toho najlepším a najvýrečnejším symbolom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rozhovor #Danubiana #Hermann Nitsch
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku