Z čoho sa zrodila košická moderna

11.12.2014 09:00
Anton Jasusch: Žltý mlyn, 1922
Anton Jasusch: Žltý mlyn, 1922 Autor:

Motívy z každodenného života a výjavy bez pátosu maľoval Anton Jasusch už začiatkom 20. storočia. Musel však narukovať, bol na talianskom i ruskom fronte, kde padol do zajatia. Do rodných Košíc sa zo Sibíri vrátil cez Ďaleký východ až v roku 1920.

Znovu mohol maľovať, začal sa však zaoberať otázkami etiky a zmyslu ľudskej existencie. No aj skúmaním miesta človeka na zemi a v kozme. Jeho diela tvoria jednu z nosných línií výstavy Košická moderna a jej kontext, ktorú otvorili v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

„Košická moderna je jedinečný fenomén,“ povedala kurátorka Zuzana Bartošová. Na prelome minulého a tohto roka pripravila spolu s Lenou Leškovou pre Východoslovenskú galériu výstavu Košická moderna a jej presahy. Oproti premiére v Košiciach, kde prezentovali takmer 250 diel, je bratislavská výstava o niečo skromnejšia – fenomén košickej moderny predstavuje kolekciou 150 diel.

„Jedinečnosť je v tom, že v Košiciach sa stretla skupina ľudí, ktorí by sa inak v Československu nezastavili. Avantgardní umelci, ktorí sa angažovali v spoločenskom procese revolučných zmien v Maďarsku, či už máme na mysli Lajosa Kassáka, Alexandra Bortnyika a ďalších, emigrovali smerom do Nemecka, ale cez Košice. A vďaka Jozefovi Polákovi, ktorý ich v Košiciach zdržal, tam žili niekoľko mesiacov či rokov. On im organizoval výstavy a našli tam aj svojich zberateľov,“ pokračovala Zuzana Bartošová.

Muž v pozadí: Josef Polák

Košice a genia loci východoslovenského mesta spoznal Josef Polák pri prechode frontu počas prvej svetovej vojny. Po vzniku Československa sa rozhodol tomuto regiónu venovať. „Postavil Východoslovenské múzeum na troskách Hornouhorského múzea, pretože predchádzajúci riaditeľ opustil Košice smerom do Budapešti aj so zbierkami. Josef Polák teda budoval toto múzeum nanovo,“ vysvetlila kurátorka.

Polákove aktivity sa podľa nej nesústreďovali len na oblasť výtvarnej scény, ktorých tvorcov osobne poznal. Bol milovníkom opery, v metropole východného Slovenska organizoval operné predstavenia v prírode. Bol veľkým obdivovateľom Josefa a Karla Čapkovcov. Ako jeden z prekladateľov sa podpísal pod vydanie Čapkovej hry R.U.R. v maďarčine, ktoré vyšlo v Košiciach.

„Predtým sa fenomén košickej moderny vnímal prostredníctvom unikátnych diel, ktoré ako keby nemali spoločného menovateľa. Bortnyik tvorí inak ako Schiller, s ktorým si je blízky Foltýn. Krón s Jasuschom sú ešte symbolistického zacielenia, ale keď sa do toho ponoríme hlbšie, všimneme si kultúrnohistorické a politické súvislosti a odrazu získame obraz, ktorý je zrozumiteľný. V jeho pozadí je tolerancia k inakosti,“ zdôraznila Zuzana Bartošová.

Tolerantný podľa jej názoru nebol Josef Polák len pokiaľ ide o rozmanitosť jazykov výtvarného umenia. „Vôbec nebol ľavicovo orientovaný, umožnil však Eugenovi Krónovi, ktorý bol komunista až do konca svojho života, viesť pri Východoslovenskom múzeu školu, čo je niečo úplne unikátne,“ pokračovala kurátorka.

A tak vedľa seba visia obrazy, v ktorých možno nájsť dozvuky secesie, symbolizmu aj impresionizmu, ale aj podnety konštruktivizmu a ďalších izmov, ktoré vniesli na svetovú výtvarnú scénu avantgardy od začiatku 20. storočia.

Malé objavy

V prológu expozície možno objaviť aj doteraz neznáme meno – Anna Lesznai. Jej kvetinové ornamenty sú zasa z iného sveta. „Bola dcérou významného lekára zo židovskej komunity. Žila v rodičovskej kúrii v Nižnom Hrušove, ako veľmi mladá sa vydala a mala dieťa. Po roku sa rozviedla a až potom študovala v Budapešti, kde sa ocitla v krúžkoch literátov. Začala písať poéziu aj rozprávky pre deti, ktoré si sama ilustrovala. Otec ju nabádal, aby sa inšpirovala nádhernou kvetinovou záhradou, v ktorej vyrastala. V Nižnom Hrušove mala dokonca manufaktúru, v ktorej podľa jej návrhov robili ženy výšivky,“ prezradila kurátorka.

V jednotlivých kapitolách predstavuje expozícia diela tvorcov, ktorí istý – hoci niektorí len veľmi krátky čas – strávili a tvorili v Košiciach. Samostatné časti výstavy zasa približujú práce tých, ktorí v období medzi dvoma vojnami v národnostne aj nábožensky zmiešanej metropole východného Slovenska „len“ vystavovali. Muž v úzadí – Josef Polák – zorganizoval za ten čas v Košiciach dve stovky výstav. Okrem iných predstavil aj tvorbu Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu, Josefa Čapka či Václava Špálu. Koláž z dobových plagátov, avizujúcich výstavy, víta návštevníka Slovenskej národnej galérie už pri vstupe.

„Vystavujúci autori ani tak neovplyvnili tvorbu umelcov košickej moderny ako chápanie publika. Dnes sa už totiž dejiny umenia nesústreďujú výlučne na vynikajúce umelecké diela, ale odkrývajú sa pozadia, hľadajú sa mecéni, hľadajú sa zberateľské súvislosti a iné rámce,“ vysvetlila Zuzana Bartošová. Prezradila, že ju veľmi potešil objav pôvodného kompletného albumu listov Eugena Króna vrátane obálky a prebalu vo Východoslovenskom múzeu, ktorý tam vydal. V rôznych zbierkach sa totiž jednotlivé listy volajú inak. A na bratislavskej výstave sa jej podarilo upozorniť aj na to, že sociálne cítenie Kolomana Sokola aj jeho tvaroslovné vyznenie pramení v košickej moderne, keďže v mladosti patril medzi odchovancov Krónových večerných kurzov.

Výstava Košická moderna a jej kontext bude v Slovenskej národnej galérii do 15. marca.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #výstava #moderna #Košická moderna a jej presahy