Ich fotografia spred dvadsiatich rokov je na tom istom bratislavskom Námestí SNP, z ktorého sa prihovárali davom v novembri 1989. Na jednej z troch kociek, pozývajúcich na výstavu Pád komunizmu. Ďalšie tri sú na Hviezdoslavovom námestí.
Fotografie na vonkajších stranách kociek pripomínajú, čo sa dialo v roku 1989. Divákov priťahujú aj v nečase. „Chceme ľuďom pripomenúť najmä leto a jeseň 1989. Obdobie, keď ľudia na uliciach premenili komunistických diktátorov na historické postavičky,“ pripomenul motto výstavy Pád komunizmu riaditeľ festivalu Mesiac fotografie Václav Macek.
„Chodci, čo majú čas sa zastaviť, môžu cez priezory nakúkať do kociek a vidieť, ako sa žilo v časoch, v ktorých pionieri odhaľovali pomníky Klementovi Gottwaldovi a nekonečné rady vo Varšave postávali pred obchodom s poľskou módou. A, samozrejme, fotografie pripomínajúce ostnaté drôty, ktorými boli porobené krajiny obohnané,“ vysvetlil riaditeľ Mesiaca fotografie.
Výstava Pád komunizmu prekračuje hranice Československa. Okrem diania v bratislavských a pražských uliciach pripomína cez fotografie zahraničných autorov aj to, čo sa v tom čase dialo v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. "Snažili sme sa cez fotografie postihnúť fakt, že komunizmus nepadol v jednom štáte, ale vďaka dominovému efektu vo viacerých krajinách po sebe.
Vystavujeme fotografie autorov zo štyroch krajín, z Rumunska, Maďarska, Poľska a Československa. Ukazujeme, že pohreb Imre Nagya bol pre Maďarsko rovnako dôležitý ako bola pre Poľsko návšteva pápeža v roku 1987 či pre obyvateľov Nemeckej demokratickej republiky september 1989, keď im umožnili emigrovať na západ cez maďarsko-rakúske hranice. Vystavené fotografie rozprávajú obrazmi o tom, o čom píšu historici eseje," povedal Václav Macek.
„Keďže som nikdy neštudovala fotografiu, spoliehala som sa na fotoaparát. Nie vždy to bolo na dobro veci. Cítila som však, že akokoľvek sa fotky vydaria, musím zdokumentovať, čo sa deje. Na demonštrácii bolo aj zopár zahraničných novinárov. Ten, čo robil reportáž pre fínsky magazín, sa ma spýtal, či by nemohol použiť niektoré z mojich fotografií. Problém bol, kde ich vyvolať. Nemohla som ísť do fotolaboratória a očakávať, že ich dostanem späť. Nakoniec mi pomohol priateľ, ktorého som stretla na demonštrácii. Niektoré z fotografií publikoval ďalší týždeň fínsky magazín,“ spomína v texte katalógu vystavujúca Piroska Nagyová. Narodila sa v USA maďarským emigrantom, v osemdesiatych rokoch odišla do Budapešti študovať dejiny umenia. Koncom roku 1989 zdokumentovala akcie opozičného hnutia.
Pohľad na dianie v tom istom čase ponúka nemecký fotožurnalista Claudio Hils na výstave Nové teritórium. Svojimi fotografiami zdokumentoval aj desať rokov, čo nasledovali po páde Berlínskeho múru. „Pád Berlínskeho múru bol sprevádzaný eufóriou. Po tejto udalosti sa mal Východ a Západ spojiť a sociálny model západného Nemecka mal symbolizovať zavŕšenie zjednotenia. Hils sa na túto optimistickú náladu pozeral s hlbokou skepsou a rozhodol sa pre vlastný výskum. V projekte Nové teritórium poukazuje na fakt, že nesúlad medzi východným a západným Nemeckom sa síce zmiernil, ale rozhodne nezmizol úplne,“ povedal o Hilsovej výstave kurátor Marc Floor.
