„Na súčasnej slovenskej výtvarnej scéne má Viktor Frešo v čase, keď sme zaplavení vizualitou slovenskej maľby, výhradné postavenie,“ povedala kurátorka výstavy Nina Gažovičová. „Treba oceniť najmä jeho snahu vstupovať do všetkých médií, lebo označenie Viktora Freša ako multimediálneho umelca naozaj nie je klišé,“ dodala.
Kurátorka pripomenula, že boli pripravení na všetko. Tentoraz však Frešo nepomaľoval biele steny nápisom Bol som tu. Ani oknom neprehodil kameň, ako záznam konceptu, za čo si minulý rok vyslúžil titul finalista Ceny Oskára Čepana. Predstavuje sochy – objekty, obrazy a finále fotografického cyklu.
Po inštalácii z červeného koberca otvára výstavu Jánošík. Obraz. „Málo ľudí vie, že môj dedo je Paľo Bielik, preto sa s touto identitou pohrávam už dlhšie. Jeho najznámejšiu fotografiu som konfrontoval s pop-artovým projektom. Akože dedo a ja, ako v sebe cítim jeho genetický odkaz. Vystavil som aj intarziu Jánošíka, ktorú som úplne náhodou urobil na strednej škole,“ vysvetlil Viktor Frešo.
Názov výstavy Pop – mop komentuje autor stručne – maľuje mopom. „Najnovšie sa prezentuje maliarskou tvorbou, ktorá bola, dá sa povedať, v úzadí jeho programu,“ povedala Gažovičová.
Farebnými stopami poznamenáva Viktor Frešo veľké i menšie biele plátna. Oslovuje malým gestom, provokuje drobnou prezentáciou svojho ja. Tvorivého aj ľudského. Diváka vťahuje do centra obrazov farebnými stopami. „Fyzicky rád maľujem. A je mi úplne jedno, či na stenu alebo na obraz. Pocit je v zásade rovnaký,“ priznal sa tridsaťpäťročný výtvarník.
Jeho objekty prezrádzajú, že vyrastal v hudobnom prostredí. Sám je bubeník, ktorý už dnes veľa nehrá. Puknutý činel premenil na obraz. Podobne ako gitary, ktoré narezal do formátu obrazov. „Ja som gitary držal, otec ich rezal. Bol z toho trochu…, no, trpel pri tom,“ prezradil o slávnom basgitaristovi Fedorovi Frešovi syn Viktor.
Inšpiráciu hudobným svetom dokumentujú aj mnohé z vystavených sôch – objektov. Hranoly najrozmanitejších nosičov, kolieska zasadené do kovových tyčí tak, že sa nemôžu dotknúť zeme, reproduktory, ktoré nerozochvieva žiadny zvuk.
„Je to taký hudobno-minimalistický svet, z ktorého vychádzam pri týchto sochách. Dajú sa otáčať, posúvať, sú však len zdanlivo funkčné. No práve nefunkčnosťou získavajú estetickú formu a objekt sa stáva umeleckým dielom – zdanlivo nezmyselným,“ povedal výtvarník. Usiluje sa oslovovať hravosťou.
Viktor Frešo uprednostňuje rýchle gestá, spreje, mop, ktorý používa namiesto štetca, lepiace pásky, ktoré mení na objekty, najrozmanitejšie veci, ktoré v ňom prebúdzajú fantáziu.
„Jeden čas, keď som nemal peniaze, predával som plastové okná. Odvtedy som si vytvoril k plastovým oknám vzťah,“ usmial sa Frešo nad objektmi z okenných dielcov. „Ale pneuservis ešte nemám,“ vyhlásil pred vystavenou pneumatikou.
Výstava Viktora Freša Pop – mop, ktorá provokuje a bombarduje vkus publika, potrvá do 22. apríla.
