Meluzin: Skratka UFO ironizovala realitu

Ironický Pokus o anabázu vlastného tieňa či Pohreb Terénu. Aj to sú projekty výrazného predstaviteľa slovenskej výtvarnej scény, dlhoročného priateľa Júliusa Kollera Petra Meluzina.

22.04.2010 13:00
Peter Meluzin Foto:
Peter Meluzin
debata

Čo zviedlo vaše cesty?
Maličkosť, ktorej sa zvykne hovoriť umenie. I keď z mojej strany je to silné slovo. V čase, keď sme sa zoznámili, viedol kurzy pre amatérov vo vtedajších „obkasoch“. Narukoval som k nemu ako osemnásťročný a pod citlivým vedením majstra Kollera som tam šarapatil rok či dva.

Keď ste začali študovať na Vysokej škole výtvarných umení, vaše cesty sa rozišli. Ako ste sa potom dali dokopy?
Nevideli sme sa dobrých dvanásť rokov. Oživenie kontaktu nastalo čiste náhodou. Stretol som ho v antikvariáte a pozval na svoju akciu. Vedel som, že on robí akcie, ja som vtedy len začínal. To bol začiatok nášho profesionálneho styku, ktorý veľmi rýchlo prerástol v priateľstvo.

Robili ste spolu?
Vyložene spoluautorsky sme robili len jednu akciu – tenisovú. S názvom Advantage. Julo aj ja sme robili akcie, ktoré pod tematikou športu skrývali vážnejšie posolstvo. Metaforu o dodržiavaní pravidiel fér boja, ktoré v spoločnosti chýbali. Zväčša som robil skupinové akcie, kde som ho permanentne prizýval ako spoluakcionára. Bola to intenzívna a mám dojem, že aj užitočná spolupráca.

Napríklad?
Spolupracovali sme v rámci projektu Terén, ktorý zoskupoval akčných umelcov. Prechádzal cez štyri ročné obdobia. V rámci daného obdobia každý spravil akciu v negalerijnom prostredí. Trvalo to dva-tri roky, z projektu sme vydávali samizdaty, ktoré sme dávali aj českým kolegom teoretikom. Končil sa Pohrebom terénu – to bola moja akcia na záver. Po revolúcii vyšli pôvodné samizdaty v Sorosovej Nadácii súčasného umenia, a bol to dosť hrubý zväzok.

Spolu ste sa zúčastnili aj na majstrovstvách výtvarných umelcov. O čo išlo?
Bolo to stretnutie, na ktorom sa zúčastnili viacerí akční a artefaktoví kolegovia. Boli to Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu, kde išlo o interpretáciu známeho diela z histórie umenia. Prvý slávny posun urobil Marcel Duchamp, ktorý domaľoval fúzy Mone Lise. Robilo sa to vždy na Mikuláša a boli to stretnutia, ktoré udržiavali kontinuitu.

Sledovali ste, ako sa z Júliusa Kollera stal mimozemšťan J. K.?
Mali sme spoločné aj to, že nás bavili banality. Doteraz čítam bulvár, zo všetkého sa dá čosi vyťažiť. Hnutie pop-artu vtedy využívalo banalizáciu monumentálneho a monumentalizáciu banality, a to nám bolo blízke. Jedným zo sprievodných znakov doby boli aj pseudovedecké senzácie a rôzne ufologické javy. Julo ako konceptualista využil skratku UFO, ktorú potom používal pre rôzne svoje operácie. Bol veľmi vynaliezavý, mal na skratku UFO desiatky vysvetlení. A poslúžila mu na ironizáciu všetkých vecí z reality.

Prečo bol sám sebe modelom pre UFO?
So svojím ufonautom sa stotožnil. Je známych veľa jeho štylizovaných portrétov, na ktorých spotvoril sám seba. Nedá sa povedať, že bol Narcis, ale sedelo mu to najlepšie.

Až po roku 1989 sa začali o jeho veci zaujímať zahraničné galérie. Potešilo ho to?
Dostalo sa mu zaslúženej pozornosti. Existenčne si iste polepšil, ale najmä dostal určitú satisfakciu za celoživotné úsilie. Za trápenie a vytrvalosť, že sa nenechal znechutiť a pokračoval vo svojej ceste. Jeho veci sú špecifické z hľadiska marketingu alebo obohacovania súkromných zbierok. Nie sú až také – nechcem povedať – príťažlivé opticky, ale jednoducho to nie sú dekoračky na stenu.

debata chyba