Svoj prvý betlehem vyrobil v roku 1999, odvtedy prešlo rukami žilinského výtvarníka Jozefa Práznovského už viac ako tisíc betlehemov. Jeho snom je vydať sa na exotické miesta, kde by mohol objavovať nové materiály. „Najlepšie by bolo, keby sa mi pošťastilo ísť niekam do Brazílie alebo do exotických krajín – v pralesoch by som určite našiel také plody, ktoré ešte neboli opracované, a spravil by som z nich betlehem,“ hovorí Jozef Práznovský, pre ktorého je každý nový materiál neodolateľnou výzvou.
Betlehemy zo štedrovečerného stola
K betlehemom sa dostal Jozef Práznovský prostredníctvom modelovania figúrok svätcov. Vtedy si musel naštudovať niektoré pravidlá – ktorý svätec má mať v ruke knihu, kríž alebo palmový list. Pokračoval modelovaním poslednej večere a celkom plynule na to vytvoril celý betlehem. Jeho prvý exemplár má svoje začiatočnícke chyby a tie si na ňom cení najviac, hoci dnes by to už urobil inak. „Ono to vyplýva aj z toho, že človek je veriaci a napĺňa ma to šťastím. Nemohol by som robiť betlehemy, pokiaľ by som to neprecítil,“ povedal autor už viac ako piatich tisícok betlehemských figúrok.
Pri výrobe betlehemu je dôležité hlavne dôkladne poznať materiály, s ktorými pracuje. Ovocie a zelenina potrebujú konzerváciu, čo si vyžaduje oveľa viac času ako práca s drevom alebo hlinou. „Musíte sa s tým pohrať, zistiť, ako to uchovať. V koľkých prípadoch sa mi stalo, že som si kúpil dva alebo tri rovnaké plody, pokazili sa mi a nezachoval sa ani jeden z nich,“ vraví výtvarník, ktorého každý neúspech posúva ďalej.
Práznovský má vo svojej zbierke kolekciu betlehemov vytvorených z rybích kostí, žalúdkov, ale aj z mušlí, zemiakov a z melónovej šupy. „Najťažší betlehem, ktorý som po materiálovej stránke najdlhšie skúmal, bol zo zemiaka,“ uviedol Práznovský. Chcel poukázať na to, že sa betlehemy dajú spraviť takmer zo všetkého a využil materiály zo štedrovečerného stola „To znamená, že som urobil betlehem do citróna, pomaranča, lieskového, vlašského alebo kokosového orecha,“ vysvetľuje vášnivý výrobca betlehemov, ktorý pri niektorých betlehemoch využil aj šupy z panciera korytnačky alebo ostne dikobraza.
Viac ako len práca
Betlehemy nie sú pre Jozefa Práznovského sezónnou záležitosťou, hoci sa popri ich výrobe venuje aj kresbe, grafikám a vytvára koláže. „Betlehemy robím 15 rokov, ale nie dennodenne. Venujem sa tomu určité týždne, mesiace, keď ma chytí múza a spravím ich niekoľko,“ priznáva tvorca rekordne najmenšieho betlehemu na Slovensku s rozmerom 6 × 6 milimetrov. Prácu si delí na etapy. Z rôznych materiálov spraví 10–15 maštalí rôznych veľkostí a podľa ich rozmerov modeluje alebo v prípade tvrdších materiálov ako kosti či ryža vysekáva figúrky. Tie potom musí opracovať a namaľovať alebo glazúrovať.
Najväčší záujem podľa neho vyvolávajú miniatúrne exempláre vsadené do orechovej škrupiny. „Ak by som robil len jeden betlehem, trvalo by to 4–5 hodín. Závisí od materiálu, či je kvalitný. Napríklad okrasné tekvičky sa rýchlo zakonzervujú, nevyžadujú žiadnu špeciálnu prácu,“ hovorí Práznovský. Neraz mu počas práce spadla drobná figúrka a musela ju hľadať celá rodina.
„Nakoniec poviem, že spravím druhú, lebo hľadanie by zabralo veľa času. Keď má figúrka dva milimetre, musíte si zobrať lupu, aby ste ju našli,“ dodáva s humorom. Najmenšie veci robí výhradne v čase najvýraznejšieho denného svetla od desiatej do druhej poobede, ale aj tak cíti, že vekom je pre jeho zrak práca s miniatúrami čoraz náročnejšia.
Uskladnenie tisícky betlehemov je náročné na priestor a navyše menšie kúsky si vyžadujú zvýšenú pozornosť pri manipulácii. Preto si Jozef Práznovský na betlehemy prenajíma priestor a úplne maličké betlehemy skladuje doma a pravidelne ich kontroluje. Každý exemplár má zapísaný v zozname, aby nestratil prehľad. „Je to moja srdcová záležitosť. Nedám na betlehemy dopustiť. Každý jeden betlehem, ktorý zbadám, aj u konkurencie alebo na výstavách, ma zaujme. Každý je mi vzácny, aj keď nie je môj. Snažím sa zobrať si to dobré, čo by som mohol použiť pri svojej tvorbe,“ hovorí Práznovský, ktorý vystavuje svoje betlehemy doma, ale aj v zahraničí, čo mu okrem prílevu nových inšpirácií prináša aj ďalšiu významnú nadhodnotu „Za tých 15 rokov som získal množstvo nových priateľov, a to má pre mňa veľký význam.“
