Maľby Ildikó Pálovej o zrode života

Na rozmerných obrazoch sa miešajú mačky, kone, tehotné ženy či deti. Optimistické objekty aj farby. Diela mladej maliarky Ildikó Pálovej od štvrtka vystavujú v Pálffyho paláci.

15.06.2010 14:00
Diela mladej maliarky Ildikó Pálovej uvidíte do... Foto:
Diela mladej maliarky Ildikó Pálovej uvidíte do 22. augusta na výstave Raz hore raz dole v bratislavskom Pálffyho paláci.
debata

„Najviac som sa v poslednom období zaoberala tehotenstvom. Maľovala som z vlastnej skúsenosti to, čo som prežívala. Teraz ma inšpiruje moje dieťa a muž,“ hovorí umelkyňa a ukazuje na jeden z obrazov, kde zobrazila svojich blízkych na zastávke metra.

V jej predchádzajúcej tvorbe však cítiť pochmúrnejšie nálady. „Na tejto výstave sme predstavili niekoľko diel z každého obdobia autorky. Sú tu diela, ktoré robila krátko po štúdiu, či už jej portréty ako starej ženy alebo známych osobností maďarskej kultúry. Začínala prácami, ktoré nesú v sebe ešte určitú depresiu. Tie sú odrazom jej veľmi ťažkých skúseností v Anglicku alebo v Nemecku, kde bola násilím zadržiavaná, fyzicky a psychicky týraná,“ uvádza výstavu Raz hore raz dole jej kurátor Ivan Jančár.

„Neskôr sa však farebná škála vyjasňuje a po začínajúcom cykle Začiatky našej lásky srší z jej diel životný optimizmus, radosť z tvorby a pokoj, ktorý našla,“ pokračuje Jančár.

Autorka tvorí priamo na plátno bez toho, aby ju trápila kompozícia či perspektíva. Niekedy začne maľovať figúru s čiernou kontúrou, no inokedy ju len naznačí. Nebráni sa pofŕkať plochu alebo nechať stiecť farbu. Výnimkou nie sú ani rôzne nápisy či vlastne poznámky priamo v obraze.

Pre Pálovú má však špeciálny význam obraz Po pôrode. Na ňom zachytila najkrajšie okamihy zo synovho príchodu na svet. „Začala som ho tvoriť ešte v deviatom mesiaci, ale domaľovala som ho až po Dávidovom narodení. Zobrazila som ho ako malé dieťa, ako som ho videla ešte v prvých sekundách, keď som ho kŕmila alebo držala na rukách,“ rozpráva dvadsaťosemročná maliarka, ktorá vystavovala aj v Prahe, Budapešti a vo Viedni.

V roku 2006 sa stala finalistkou prestížnej ceny Oskara Čepána a umenie sa pre ňu stalo živobytím. Maľba však nie je jediná umelecká oblasť, ktorá ju zaujala. „Chcela by som si vyskúšať aj sochy. Mám predstavu, že urobím bustu mojej hlavy alebo dieťaťa,“ dodáva rodáčka z Rimavskej Soboty.

"Je to autorka, ktorá má vyhranený rukopis prakticky od pôsobenia na Vysokej škole výtvarných umení v Košiciach. Jej obrazy sú už nezameniteľné, " uzatvára kurátor Ivan Jančár.

Výstava, ktorá vznikla v rámci podpory mladej slovenskej maľby, potrvá do 22. augusta.

debata chyba