„Spočiatku som nemala ružové okuliare, napriek tomu sa podarilo niečo z minulosti vydolovať. Hľadanie materiálov v dobových časopisoch, archívoch a súkromných pozostalostiach bolo dobrodružstvo,“ povedala Šidlíková.
Oprášila životné a tvorivé príbehy žien, ktoré zanechali na slovenskej scéne módneho návrhárstva nejaké stopy. Až do konca 19. storočia ju zaviedol príbeh Marty Bodickej. Ako vdova, ktorá musela uživiť dve deti, sa vyučila vo Viedni za krajčírku. Ako dvadsaťdeväťročná – v roku 1904 – odišla do Spojených štátov. Našla si prácu v newyorskom módnom salóne. Pôsobila tam ako dizajnérka až do roku 1920, s výnimkou rokov prvej svetovej vojny, ktorú prežila v rodnom Martine.
„Alžbeta Güntherová-Mayerová absolvovala Školu Gustáva Mallého. Výtvarníci, s ktorými študovala, sa venovali maľbe, ona prešla k úžitkovému umeniu. Pre bratislavské firmy vytvorila množstvo plagátov, pre firmu Tausky navrhovala konfekciu a spodnú bielizeň. V roku 1957 sa podieľala na kostýmových návrhoch pre film Posledná bosorka,“ spomenula kunsthistorička a kurátorka výstavy.
Najmenej informácií sa jej podarilo získať o Kate Löwinger, ktorej kresby podľa originálnych parížskych návrhov sa objavovali v časopisoch koncom tridsiatych rokov. „To, že jej kresby sa po roku 1939 viac neobjavovali, možno prisúdiť dôvodom nastupujúceho fašizmu a židovskej segregácii,“ vysvetlila Zuzana Šidlíková.
Otília Ježovičová viedla v tridsiatych rokoch vlastnú módnu rubriku. Módnu stranu pre maďarský časopis vychádzajúci v Prahe pripravovala začiatkom tridsiatych rokov Magda Radványi, od polovice päťdesiatych rokov pracovala v Štátnom divadle Košice ako kostýmová výtvarníčka.
„Vlasta Hegerová najskôr navrhovala pre pražskú centrálu Textilnej tvorby, jej modely slúžili ako inšpirácia pre konfekčné podniky v Československu. Neskôr pracovala pre časopis Móda ako redaktorka aj návrhárka, prototypy jej modelov boli pravidelne uverejňované na stránkach časopisu,“ povedala Šidlíková.
Skoro zabudnuté príbehy návrhárok dokumentujú kresby. Dochoval sa jediný kostým Vlasty Hegerovej. Kontrastom k móde minulosti sú kreácie súčasných dizajnérov. Kurátorka vybrala tých najlepších: Izabelu Komjáti, Borisa Hanečku, Petru Poórovú, Lenku Sršňovú, Máriu Štranekovú a Marcela W. Holubca.
„Snažila som sa hľadať paralely medzi starými kresbami a súčasnou produkciou. Išlo skôr o vizuálny vzťah, napríklad lineárny charakter kresby Katy Löwinger sa mi hodil k lineárnej kolekcii Maji Štranekovej,“ dodala Zuzana Šidlíková.
Výstava mÓDA – Súčasný odev a (skoro) zabudnuté príbehy návrhárok minulého storočia bude vo výstavných priestoroch bratislavského Satelitu do 29. augusta.
