Hľadí na okoloidúcich zo citylightov, ktoré obsadili košické ulice. Hrubý raster neutají jeho meno. Je to Andy Warhol. A pozýva na výstavu do Východoslovenskej galérie v Košiciach. Otvoria ju v deň (nedožitých) osemdesiatych druhých narodenín kráľa pop-artu: 6. augusta.
„O Andym Warholovi sa popísalo neuveriteľné množstvo kníh a odborných článkov. Bol prezentovaný na všetkých kontinentoch, v najvýznamnejších svetových galériách. Nesiahli sme po jeho notoricky známych dielach, práve naopak. Chceli sme poukázať na druhú, málo známu stránku Warholovej osobnosti. Na jeho skromnosť, úprimnosť, jednoduchosť, plachosť, bojazlivosť…“ povedala riaditeľka Východoslovenskej galérie v Košiciach Lena Lešková.
Galerijné priestory ozdobí viac ako štyridsať prác Andyho Warhola. Väčšina pochádza z raného obdobia jeho tvorby. Z čias, keď ešte neprovokoval zvedavosť a záujem sveta svojou ikonizáciou konzumu.
Spočiatku kreslil topánky
Po skončení štúdií na Carnegie Institut of Technology v Pittsburghu koncom štyridsiatych rokov 20. storočia sa Andy Warhol presťahoval do New Yorku. Začínal ako ilustrátor časopisov a prácou v reklame. Túžil po sláve, popularite a bohatstve. Kým však splnil svoj sen, zaoberal sa veľmi prozaickou každodennou prácou.
„Keď som mal štyri – bolo to v polovici päťdesiatych rokov – navštívili sme strýka Andyho v jeho veľkom newyorskom apartmáne, v ktorom býval predtým, ako si kúpil dom. Sedel za svojím pracovným stolom a kreslil topánku. Obdivoval som jeho kresliarske schopnosti, bol to úžasný umelec,“ zaspomínal pre Pravdu Andyho synovec James Warhola. A dodal: „Mama Júlia sa celý život starala o Andyho a jeho domácnosť. Keď sme k nim prišli na návštevu, rozprávala nám deťom rozprávky po rusínsky. Skoro nič sme nerozumeli, ale bolo to úžasné.“
Vlastná tvár, ruka, kvety, aj konzerva Campbellovej polievky. To i ďalšie celkom obyčajné veci spodoboval tenkou čiernou líniou na bielom podklade mladý Andy Warhol. Vlastne Warhola. Posledné písmeno z priezviska mu vymazal tlačiarensky škriatok pri jeho prvej výstave v roku 1952, keď v newyorskej Hugo Gallery predstavil ilustrácie k poviedkam Trumana Capoteho. Vydavateľovu ponuku na opravu útly muž s bledou tvárou a chladnými očami odmietol.
Mama hrala prím
„Výstava vo Východoslovenskej galérii má názov Andy Warhol a Júlia. Júlia – Andyho mama – bola najdôležitejšia žena v jeho živote, ktorá svojskou kreativitou a okolnosťami ich neľahkého života výrazne ovplyvňovala Andyho myslenie od raného detstva až do svojej smrti. Pochádzala, tak ako Andyho otec, z východného Slovenska, z rusínskej dediny Miková. A rusínsku identitu si uchovávala aj za oceánom. Cieľom koncepcie výstavy je poukázať na genetické súvislosti a východiská, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť jeho búrlivého a kontroverzného umeleckého vývoja,“ vysvetlila kurátorka výstavy Lena Lešková.
Viac ako polovicu expozície – dvadsaťštyri čiernobielych kresieb – zapožičalo na košickú výstavu Múzeum Andyho Warhola v Pittsburghu. Na Slovensko ich privezie špeciálny kuriér. „Vo Warholových raných kresbách cítiť hravosť a spätosť s detstvom. Andy bol odmalička frustrovaný vlastnou kresbou, preto sa ju snažil rôznymi spôsobmi ozvláštniť,“ pripomenula kurátorka.
Náklady na výstavu Andy Warhol a Júlia sa vyšplhali na stotisíc eur, ktoré Východoslovenská galéria získala z nórskych fondov a od sponzorov. „Je to zaväzujúce. Výstavou by sme chceli verejnosti dokázať, že vizuálne umenie v dnešnej kreatívnej spoločnosti je nenahraditeľnou súčasťou spoločenského života, nielen akousi nadstavbou. Chceme, aby ľudia v čo najväčšom počte našli odvahu prísť do galérie a v spoločnosti nášho odborného tímu trávili príjemné chvíle odpočinku, zábavy a neformálneho vzdelania,“ dodala riaditeľka Východoslovenskej galérie.
„Nemyslím, že by moje umenie malo trvalú hodnotu,“ vyhlásil kedysi Andy Warhol. O provokatívnych slovách duchovného otca pop-artu možno uvažovať v spoločnosti jeho raných prác, ktoré budú vo Východoslovenskej galérii v Košiciach vystavené do 6. novembra.