Vytvorili ste štyridsaťpäť nových plagátov. Prečo ste nevyberali z už hotových a ocenených?
Bolo by to jednoduchšie, ale výberov som už niekoľko vystavoval. Veľkú retrospektívu som mal v minulosti k svojim šesťdesiatinám. Hovoril som si, že treba urobiť niečo nové. Bol to test, či som schopný ešte niečo nové vymyslieť. A narazil som na jeden dátum – pred štyridsiatimi piatimi vznikol môj prvý návrh plagátu.
Spomínate si naň?
Nemusím spomínať, ja som ho objavil. Vtedy som bol študentom architektúry na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave a navrhol som plagát k výstave študentských architektonických prác.
Nehľadali ste inšpiráciu v predchádzajúcej tvorbe?
Vždy ma lákali nové veci, o ktoré som sa predtým nepokúšal. To nové má, samozrejme, aj niekoľko dotykov s mojou predchádzajúcou tvorbou. Najobsiahlejšou témou je 45, to sú variácie na vznik môjho prvého plagátu. Ide o reakciu na osudový okamih, pretože plagátom sa zaoberám celý život. Druhou témou je plagát na výstavu svojich generačných kolegov, s ktorými sme dlhé roky fungovali na scéne domáceho aj zahraničného grafického dizajnu.
Vytvorili ste aj zaujímavú kolekciu divadelných plagátov. Divadlo je vaša láska?
My Theatre, čiže Moje divadlo je výsostne súkromná téma, ktorú si robím už čosi vyše desaťročie. Cez plagáty reflektujem svoje videnie divadelných tém, dramatikov, divadelných hier, rôznych inscenácií a réžií, ktoré ma vždy zaujímali a zaujímajú dodnes.
Čím vám počaril plagát?
Plagát, to je v podstate necelý štvorcový meter papiera. Možno to vyplýva z mojej profesie grafického dizajnéra, ktorej sa venujem celý život, pre mňa je ten papier nekonečným kreatívnym priestorom. Na ňom môžem vyjadriť svoje myšlienky, idey, cezeň môžem niečo podporovať, proti niečomu protestovať. V minimálnej grafickej forme sa môžem k čomukoľvek vyjadriť. A komunikovať s ľuďmi, obecenstvom.
Pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi sa vyžadoval angažovaný politický plagát. Neobišiel tento trend ani vašu tvorbu?
Za angažovaný sa považoval jedine politický plagát, ktorý slúžil. Taký som nikdy nerobil. V našich zemepisných šírkach sa pojem angažovaný veľmi zdegradoval a zdeformoval. Ja som pod pojmom angažovaný chápal témy, ktoré ma zaujímali, o ktorých som uvažoval a ku ktorým som chcel vyjadriť svoj postoj. Napríklad divadelné alebo environmentálne témy. Dobrý plagát je vždy za niečo angažovaný a v žiadnom prípade nemusí ísť o politickú tému.
Do plagátovej tvorby výrazne zasiahli moderné technológie. Ovplyvnili aj vás?
Nové technológie modifikujú postoj autora, pretože sa s nimi musí vyrovnať. V mojom veku už pre mňa nie sú dominantné ako pre mladých autorov. Tí ich brilantne ovládajú, ale zároveň aj podliehajú čaru technických fines. To vo veľkej miere tvorbu unifikuje, čo je záporom a nevýhodou. Navyše každá technológia je zrkadlom tvorcu. Nikdy som nepodliehal čaru technológií. Myšlienke som podriaďoval všetko aj výtvarný nápad, aj výtvarný vtip.
Vaše plagáty sú nielen v zbierkach významných slovenských a českých galérií, ale napríklad aj v Art Museum Lahti, Dansk Plagatmuseum Aarhus, Art Museum Kjóto, North Carolina Museum od Art, Neue Sammlung v Mníchove. Ponúkali ste im svoje diela?
Človek by sa mohol ponúkať, koľko by chcel, keď oňho nie je záujem. Je to trošku prozaickejšie. Asi do roku 2000 som sa zúčastňoval na medzinárodných podujatiach vo svete. Pozývali ma. Pri tej príležitosti vznikali katalógy a publikácie, takže plagát sa prezentoval v rôznych častiach sveta. Komunita grafických dizajnérov vo svete je rozsiahla, podujatí je veľké množstvo. Špičkové galérie a múzeá plagáty prezentujú, ukladajú do svojich zbierok. Nie je problém objaviť autora, o ktorého majú záujem, a potom ho kontaktujú. Tak to bolo aj u mňa.
Prečo sa posledné desaťročie nezúčastňujete na medzinárodných podujatiach?
Záujem je veľký, koľko ráz je mi to až nepríjemné. Ale ja už chcem hlavne nechať priestor mladým autorom. Desať rokov som pedagogicky pôsobil a viem, že na Slovensku sú v tejto oblasti veľmi šikovní a talentovaní autori. Je veľkou škodou, že nemajú chuť ani ambíciu ponúknuť svoje práce do konfrontácie s Európou, so svetom. Ako keby im stačilo byť na domácom smetisku, a to je ešte stále veľmi malé.
Nepýtali ste sa ich na príčiny?
Pýtal. A veľakrát. Dnes je trend, že mnohí autori dokonca ani nepodpisujú svoje práce. Reklamné agentúry anonymitu podporujú. Vyhovuje im, pretože kvalita práce je často veľmi priemerná. A keď nevieme, kto to robil, ako keby sme sa nemali na koho sťažovať. Mladí ľudia tieto trendy preberajú a je to predovšetkým na ich škodu.
Získali ste viac ako tri desiatky cien po celom svete. Čo pre vás znamenajú?
Keď mám byť úprimný, dnes už takmer nič. Ale v minulosti, keď som bol mladší… Všetky ceny, ktoré som dostal, boli profesijné ocenenia. Nie politické či spoločenské. Ako sa vraví, cena má váhu toho, kto ju udeľuje. A ja som ceny dostával od ľudí, ktorí v grafickom dizajne čosi znamenali a profesii veľmi dobre rozumeli.
