Frida Kahlo, skvelá maliarka a šokujúca revolucionárka

Autobus vrazený v električke. Okolo miesta havárie ležia zranení ľudia. Postava ženy, strácajúca sa v obväzoch. Malú kresbu, zachytávajúcu udalosť ceruzkou na kuse papiera zo skicára, namaľovala Frida Kahlo 17. septembra 1926. Rok po nehode, pri ktorej jej oceľová tyč prerazila brucho.

27.10.2010 08:00
Frida Kahlo: Niekoľko malých bodnutí Foto:
Frida Kahlo: Niekoľko malých bodnutí
debata

Vizuálna spomienka na dramatický okamih otvára výstavu slávnej mexickej maliarky vo viedenskom Kunstfore. Retrospektíva ponúka päťdesiat malieb a deväťdesiat prác na papieri. Aj množstvo fotografií, kolekciu dlhých pestrofarebných mexických sukní a sadrový korzet, ktorý potrebovala pri chôdzi.

Som motív, ktorý najlepšie poznám
Maľovať začala Frida Kahlo (1907 – 1954) v čase, keď ju nehoda pripútala na lôžko. Prvým obrazom bol portrét priateľky Cristiny. Spočiatku portrétovala tých, čo ju chodili navštevovať. Obrazy priateľov a priateliek v civile i v tradičných mexických odevoch tvoria úvodný akord viedenskej výstavy. Sú to neveľké kresby a maľby.

Keď neboli nablízku priatelia, maľovala sama seba. Blízko postele mala zrkadlo, takže v čase, keď nemohla opustiť lôžko v rodnom dome, si svoju tvár dôkladne naštudovala. Autoportréty potom maľovala napokon celý život. Vo svojej tvári zachytávala bolesť, smútok, utrpenie, lásku, túžbu, pochybnosti aj hnev. „Som motív, ktorý najlepšie poznám,“ vysvetľovala Frida Kahlo.
V čase, keď sa rozvádzala s Diegom Riverom, medzinárodne uznávaným mexickým maliarom nástenných obrazov, ju prenasledovala jeho tvár. Maľovala si ju doprostred svojho čela. Ako symbol toho, že naňho nedokáže zabudnúť. Raz si nechala rozpustené vlasy a obliekla večerné šaty, inokedy si ich vyčesala dohora a zahalila sa tijuanským kostýmom.

V šťastnejších časoch spoločného života zachytila na obraze oboch. Vysokého robustného Diega s paletou v ruke, seba ako drobnú žienku po jeho boku. A obraz doplnila slovami: „Aby si na mňa nikdy nezabudol“. Štylizovala sa do rôznych rolí. Raz je na plátne ako bohyňa, inokedy ako filozofka, potom zas v úlohe žobráčky. Na sústredenej tvári sa nikdy neobjaví úsmev.

Príbehy obrazov sú v textoch
Plátna Fridy Kahlo sú prekvapujúco malé. Veľké a pôsobivé sú však svojím výrazom, hlboké silnou výpoveďou. Možno z nich vyskladať maliarkin osud, v ktorom dominovala neustávajúca bolesť. Zážitky divákov dopĺňajú sprievodné texty, v ktorých kurátorky vyrozprávali príbeh väčšiny obrazov.

Skvelým portrétom sekundujú surreálne zátišia. Napríklad zátišie s hodinami, ktoré namiesto ciferníka žmurkajú okom. Alebo zátišie s ovocím, ktoré venovala svojmu zubárovi doktorovi Fastlichtovi. Rozkrojený melón s bielymi a čiernymi zrniečkami pripomína otvorené ústa, v ktorých je veľa pokazených zubov. Primaľovala aj hlinenú aztécku sošku, pretože jej zubný lekár sa venoval štúdiu rôznych aztéckych a mayských umeleckých úprav chrupu.

Kolekciu kresieb a malieb dopĺňajú zväčša čiernobiele fotografie. Sú malé a je ich veľa. Frida v chicagskom hoteli, Frida maľuje v posteli. Frida na svojej prvej mexickej výstave, ktorú otvárala poležiačky. Diego Rivera stojaci uprostred prázdnej koridy. Farebný portrét, ktorý Fride urobil koncom tridsiatych rokov v New Yorku americký fotograf Nicolas Murray. Fotografie tvoria privátny denník, ktorý zaznamenáva okamihy z ciest i súkromia.

K zaujímavostiam patrí aj pozvánka na newyorskú výstavu Fridy Kahlo, ktorá sa konala v roku 1938 v Galerie Julien Levy. Sú na nej aj názvy všetkých dvadsiatich piatich vystavených obrazov.

Maliarka a revolucionárka
Výstava Frida Kahlo mala premiéru v Berlíne a hneď sa stala kultúrnou udalosťou. Viedenská retrospektíva je rovnako silným magnetom. Pred Galériou Bank Austria Kunstforum stoja rady trpezlivých milovníkov umenia.

Retrospektíva, ktorá potrvá do 5. decembra, ponúka dva pohľady na Fridu Kahlo. Predstavuje ju ako najvýznamnejšiu maliarku prvej polovice dvadsiateho storočia. A tiež ako ženu, ktorá svojím revolučným chápaním života šokovala nielen svoje okolie.

Veľký profil Fridy Kahlo si prečítajte v sobotu v prílohe Víkend.

debata chyba