Z tieňa mexického maliara Diega Riveru ju začali vyťahovať v sedemdesiatych rokoch feministky. O desaťročie neskôr už patrila k prominentom umeleckého štýlu nazývaného neomexikanizmus. Zásluhou hollywoodskeho hitu Frida dôverne spoznal jej život a obrazy celý svet. To sa už jej obrazy predávali za milióny dolárov.
Talent mala v génoch
Narodila sa 6. júla 1907 ako Magdalena Carmen Frieda Kahlo y Calderón v Coyoacáne (dnes predmestie hlavného mesta Mexico City). Odmalička bola modelom aj žiačkou svojho otca fotografa. Naučil ju všetko o svetle, farbách, kompozícii aj práci s fotoaparátom.
Tretiu dcéru nemeckého imigranta však lákala medicína. Azda aj preto, že ju odmalička trápili zdravotné problémy. Keď mala šesť, prekonala detskú obrnu, následky však zostali. Chudšiu a slabšiu pravú nohu zakrývala nohavicami a dlhými pestrými sukňami. Študentku prestížnej strednej školy zaujímala anatómia, biológia a zoológia. Mala pätnásť, keď prvý raz stretla muža svojho života. Diego Rivera vtedy maľoval obrazy na múry jej školy.
Sen o kariére lekárky zmarila osemnásťročnej študentke havária autobusu, v ktorom sa vracala s priateľom zo školy. Oceľová tyč jej prepichla brucho. Zlomeniny chrbtice, hrudníka, nohy aj panvy ju nadlho pripútali k posteli. Nekonečné ležanie si krátila maľovaním, azda sa ozvali gény jej nemeckého deda – maliara a zlatníka.
Na posteľ jej dala matka namontovať podstavec, aby mohla Frida s maľovať s farbami, ktoré ubolenej dcére daroval otec. „Maľujem sama seba, lebo som veľmi často sama. Moje obrazy sú správou o bolesti,“ priznala Frida Kahlo.
Osudová láska
Spomienku na stretnutie s robustným chlapíkom, ktorý na múroch školy maľoval príbehy z mexickej histórie, čas nevygumoval. O šesť rokov sa Frida stretla s Riverom znova. Mala dvadsaťjeden. Revolučne naladená mladá žena už bola členkou komunistickej strany. Zoznámila ich jej priateľka, známa fotografka Tina Modotti. O dvadsaťjeden rokov starší Diego mal vtedy už za sebou očarenie Parížom. Bol úspešným revolučným maliarom, ktorého tvorbu ovplyvnilo umenie Mayov a Aztékov. O objednávky nemal núdzu.
O rok sa vzali. Svadba sa konala vo Fridinom rodnom Coyoacáne. Aj keď matka nevesty bola veľmi proti manželstvu svojej dcéry s vychýreným sukničkárom. Rozdielna výška partnerov inšpirovala zlomyseľníkov, ktorí označili pár prezývkou Slon a holubica. Manželia pendlovali medzi Spojenými štátmi, kde Rivera realizoval množstvo zákaziek, a rodným Mexikom. Dieťa, ktoré po troch rokoch manželstva Frida čakala, potratila. Pre následky nehody z mladosti jej lekári museli ratovať život.
Spolužitie slobodných duší umelcov narážalo na hranice ich tolerancie. Diegovi neprekážali aféry, ktoré mala jeho manželka so ženami. Kedykoľvek sa však zaplietla s chlapom, zúril. Frida zas zúrila, keď prichytila manžela v posteli so svojou mladšou sestrou Cristinou. A Diega išlo rozhodiť od jedu, keď si jeho žena začala aférku s Levom Trockým. Boľševikom, ktorému šiel po krku Stalin, a ktorého prichýlil Rivera vo svojom dome. Aj tento vzťah prispel k rozhodnutiu – rozvod. Písal sa koniec roka 1939.
Známosť s Trockým ich po jeho vražde prenasledovala aj po rozvode. Oboch vyšetrovali ako podozrivých. Pred nepríjemnosťami ušli do Spojených štátov. A v decembri 1940 uzavreli Frida a Diego manželstvo po druhý raz. Nedokázali žiť jeden bez druhého, spoločnú spálňu však zrušili.
„Prežila som dve nehody. Jednu pri havárii autobusu, druhou bol Diego. Ten bol oveľa horšou haváriou ako zrazenia, ktoré som utrpela v mladosti,“ poznamenala si v denníku, ktorý začala písať Frida Kahlo v roku 1944. Stránky svojho dôverníka dotvárala kresbami, ktoré fascinujú rovnako ako jej obrazy. Jej denník bol publikovaný po prvý raz v roku 1985 v Španielsku, v roku 2006 vyšiel v angličtine.
Surrealizmus je príliš intelektuálny
„Venujem vám svoj portrét, aby ste na mňa nikdy nezabudli. Aby som bola pri vás ustavične každý deň aj každú noc,“ povedala Frida Kahlo svojmu manželovi. Nebol však jediný, ktorému venovala svoj autoportrét. Obrazmi obdarovávala aj milencov, aby na spoločné chvíle nezabúdali.
Autoportréty začala maľovať nedlho po havárii. Poležiačky. Maľovala aj priateľky a priateľov, tí však neprichádzali v húfoch. Samota a zrkadlo boli najsilnejšími podnetmi mladej ženy, snažiacej sa vyrovnať s trpkou skutočnosťou farbami a kompozíciou. Po deviatich mesiacoch od nehody mohla posteľ opustiť, pri chôdzi jej však musel pomáhať korzet. Desaťročia sadrový, ku koncu života dokonca oceľový.
„Pokúšam sa zachytiť svoj smútok, ale ten bastard sa naučil plávať. Teraz som zaplavená nielen sklamaním, ale aj príjemným pocitom,“ skonštatovala Frida vo chvíľach, keď ju na čas opustili návaly bolesti.
Diego Rivera ju v maliarskej kariére podporoval. Šesť rokov po havárii autobusu po prvý raz predstavila svoje obrazy verejnosti v San Franciscu na spoločnej výstave s manželom. Prvú sólovú výstavu mala v New Yorku v roku 1938, pretože svojimi obrazmi očarila galeristu Juliana Levyho.
Očarila aj surrealistov, dokonca i zakladateľa avantgardnej skupiny André Bretona. Pozval ju do Paríža, aby v roku 1939 predstavil v rámci výstavy Mexiko aj Fridine obrazy. „Sú takí príšerne intelektuálni, že by som medzi nimi nevydržala. Radšej by som doma sedela na zemi a predávala tortilly, než hoci vystavovala s týmito parížskymi pobehlicami,“ vychrlila na adresu vtedy už obdivovaných surrealistov.
Vystavovala v najslávnejších galériách Spojených štátov. V rodnom Mexiku však mala prvú sólovú výstavu až na sklonku svojej umeleckej dráhy. Na vernisáž v roku 1953 ju už musela priviezť sanitka. A výstavu otvárala po amputácii pravej nohy v posteli. Ani tridsaťpäť operácií nezmiernilo jej bolesti, ktorými trpela od nehody.
Mystérium smrti
„Dúfam, že odchod bude radostný. A pevne verím, že sa už nikdy nevrátim,“ zapísala si Frida do denníka krátko pred smrťou. Stihla ešte dokončiť zátišie s melónmi.
Zomrela 13. júla 1954 v rodnom dome, ktorý sa na Riverovu žiadosť stal jej múzeom. Podľa oficiálnej správy bola príčinou skonu embólia. Hneď sa však začali šíriť chýry, že Frida Kahlo sa predávkovala liekmi proti bolesti, ktoré roky hojne zapíjala alkoholom.
Kým žila, neboli jej obrazy aukčnými hitmi. Aj keď jeden kúpilo múzeum Louvre, ďalší newyorské Múzea moderného umenia. Do astronomických výšok sa ich ceny začali šplhať po tom, čo ich začala kupovať Madonna. Argentínsky zberateľ zaplatil za Autoportrét s opicou a papagájom viac ako tri milióny dolárov. Za takmer šesť miliónov sa predal jej obraz Korene.
Portrét originálnej maliarky a revolučne naladenej ženy ponúka výstava Frida Kahlo, ktorá potrvá do 5. decembra vo viedenskom Kunstfore. Už si ju pozrelo viac ako 200-tisíc návštevníkov.
