Z bohatstva baní sa rodilo umenie

19.12.2010 18:00
Industriálna krajina? Stredoslovenské banské...
Industriálna krajina? Stredoslovenské banské mestá v 16. – 18. storočí Autor:

Hrad, kostol a množstvo drevených kužeľovitých stavieb, ukrývajúcich štôlne. Tak vyzerala Banská Štiavnica v roku 1726. Kresba je súčasťou výstavy s názvom Industriálna krajina?, ktorú vo štvrtok otvorili v Slovenskej národnej galérii. Podtitul Stredoslovenské banské mestá v 16. až 18. storočí spresňuje tému kolekcie, ktorú tvorí 157 sochárskych, maliarskych, grafických i zlatníckych diel.

Provokatívny otáznik v názve napovedá, že prostredie, v ktorom vystavené diela vznikali, vyzeralo úplne inak. „Bolo oveľa priemyselnejšie, zadymené, hlučné, odlesnené, s množstvom technických stavieb a zďaleka nepripomínalo pokojný región s drobnými mestečkami, ako ho vnímame dnes,“ povedala kurátorka výstavy Katarína Chmelinová.

Veľkolepé portréty Márie Terézie a Františka I. Štefana Lotrinského, ktoré vytvoril Johann Joseph Dollenstein v polovici 18. storočia pri príležitosti cisárskej návštevy, otvárajú výstavu. Spoločnosť im robia sakrálne plastiky a portréty ďalších cisárov, cisárovien a grófov. Je medzi nimi aj gróf Andrej Wenzel barón von Sternbach, ktorý pochádzal z Tirolska. „A z Tirolska si prizval aj umelcov. Na jeho pozvanie prišiel Michal Anton Räsner, ktorý mal skôr, než začal pôsobiť Dionýz Ignác Staneti, rovnaké dominantné postavenie. V posledných rokoch sa ukazuje ako významná osobnosť a výskumy potvrdili jeho pozíciu v tejto oblasti,“ vysvetlila kurátorka.

Banské mestá boli bohaté multikultúrne a mnohonárodnostné centrá. Navštevovali ich vedci z Francúzska, Anglicka, Holandska. Prichádzali sa učiť alebo pracovať. „Dochádzalo v nich k výraznému kontaktu vedy a umenia. A práve veda, ktorá produkovala v súvislosti s banskou ťažbou aj finančnú nadhodnotu, umožňovala tvorbu umeleckých diel. Mecenášstvo bolo pre túto oblasť veľmi dôležité,“ poznamenala Katarína Chmelinová.

O bohatstve objednávateľov rozprávajú vystavené diela. Veľké barokové plátna a plastiky, najmä s náboženskou tematikou. Honosné portréty. Zlaté liturgické predmety, kanvice s alegóriami, aj brošne a náhrdelníky. Pôvabné modely baní zo vzácnych kameňov a drahých kovov, aj meračské nástroje. Dobové mapy i pohľady na banícke mestá. K unikátom patria Enzenhoferove návrhy pre kaplnku a plány na koháryovský kaštieľ vo Svätom Antone. Po prvý raz sa verejnosti predstavuje monumentálne plátno Smrť sv. Jozefa, ktoré Anton Schmidt vytvoril pre farský kostol v Kremnici.

Výstava Industriálna krajina? – Stredoslovenské banské mestá v 16. až 18. storočí bude v Slovenskej národnej galérii do 13. marca.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku