Priznajme však, že samotné pouličné umenie by Banksymu tento post zrejme nevynieslo. K zaradeniu medzi osobnosti roku 2010 mu isto pomohlo aj to, že v uplynulom roku viackrát zmenil žáner. Predstavil sa ako režisér v snímke Exit Through The Gift Shop, stvoril temný úvodný gag pre populárny seriál Simpsonovci. Streetart je však aj po dvoch dekádach tvorby stále prvoradý.
„Má dar. Schopnosť všetkých znepokojiť. Neignoruje hranice, on ich prekračuje, aby poukázal na ich zbytočnosť,“ píše o ňom v magazíne Time umelec Shepard Fairey. Aká je vlastne jeho tvorba? Predovšetkým dobre umiestnená. Jeho obrázky sprejované cez šablónu, často doplnené sarkastickým textom, sú vždy zasadené do kontextu okolia.
Vo výbehu tučniakov v londýnskej zoo nasprejoval text: „Máme po krk rýb“. Na izraelskú bezpečnostnú bariéru nakreslil deti, ktoré si prehrabávajú cestu na druhú stranu, či dlhý rebrík. Na roh domu v Londýne zase nasprejoval obrovskú kvetinu, ktorej stonka prechádza cez chodník až vytvorí čiaru na ceste. Banksy však tvorí po celom svete.
Hoci je jeho meno svetoznáme, jeho tvár je stále skrytá. V magazíne Time pri jeho profile uverejnili fotku človeka s kartónovou taškou na hlave. Vo filme Exit Through The Gift Shop vystupuje s rozštvorčekovanou tvárou či v tme. Je až neuveriteľné, že aj poľovačka britského bulváru na jeho podobizeň sa skončila len rozpačitým úspechom.
V roku 2008 vyšiel v denníku Daily Mail článok, v ktorom autor vypátral, že Bansky je vlastne Robin Gunningham a v materiáli uverejnili aj jeho fotku. Túto identitu však dodnes nik vierohodne nepotvrdil, a tak sa najbližšie k realite môžeme dostať vďaka svedectvu Simona Hattenstona zo seriózneho britského denníka Guardian.
Vôbec ako prvý spravil v roku 2003 s Banksym rozhovor tvárou v tvár. Opísal ho ako mix hudobníkov Jimmyho Naila a Mikea Skinnera. Vtedy 28-ročný Banksy novinárovi prezradil, že s grafitmi začínal ako štrnásťročný školák. Bol problémovým dieťaťom, zo školy ho vylúčili, dokonca bol nejaký čas za mrežami za drobné delikty.
Začínal v anglickom Bristole koncom osemdesiatych rokov. Vtedajšia grafitová scéna bola veľmi silná. „Ja som bol však v práci so sprejom na hovno, a tak som začal so stencilom (sprejovanie cez šablónu).“ Považuje sa za umelca? „Neviem. Pri svojej práci často používam slovo vandalizmus. Chcem toto slovo vrátiť naspäť podobne ako hip-hop vrátil slovo neger,“ odpovedá.
Je to však naozaj Banksy? Pýtal sa jeho i sám seba počas rozhovoru novinár. Istota neexistuje. Veril mu však preto, ako oduševnene rozprával o svojej práci. Najmä o vzrušení, ktoré počas nej prežíva. Zdá sa, že jeho neodhaliteľná identita a fakt, že ho ako Banksyho zatiaľ nikdy nechytila polícia, mu dodáva najviac energie.
„Mohli by ste umiestniť všetky moje krámy do galérie Tate Modern a usporiadať mi vernisáž za účasti Tonyho Blaira a Kate Mossovej na kolieskových korčuliach, no stále sa to nevyrovná tomu pocitu, keď sa vám podarí niekde nasprejovať čosi obrovské a nedať sa pritom chytiť. Ten pocit, keď si po práci doma na gauči zapálim cigaretu s pocitom, že na mňa nemajú, je neskutočný. Lepší ako sex, ako drogy.“
Jeho dielo však nevyvoláva skvelé pocity len uňho samého. Po Londýne chodí množstvo ľudí, ktorým pohľad na Banksyho diela okamžite zlepší náladu. Internet je plný stránok, ktoré zhromažďujú jeho diela z ulíc celého sveta. Pravda, nie všetky sú naozaj Banksyho. Za tie roky sa už po celej zemeguli objavilo množstvo jeho imitátorov.
Uplynulý rok sa napríklad veľa diskutovalo o pravosti zaujímavého streetartu v Bostone. Na stene je nasprejovaný nápis „Nasleduj svoje sny“, no je prelepený nápisom „Zrušené“, ktorý tam nalepil vedľa stojaci kreslený muž. Je to práca Banksyho? Nie je? Túto otázku sa už niekoľko mesiacov márne snažia zodpovedať v desiatkach diskusií.
Bol to však práve Banksy, ktorý spôsobil, že ľudia sa aspoň na časť pouličných kresieb pozerajú zhovievavejšie. Keď v roku 2006 vo svojom rodnom Bristole namaľoval obrázok muža, ktorý visí na budove pod balkónom, mesto vyhlásilo internetovú anketu, v ktorej mali občania rozhodnúť, či maľbu zachovajú. Za kresbu bolo 97 percent hlasujúcich.
Banksy nielenže dostal streetart do povedomia strednej triedy, uchvátil aj boháčov. Jeho diela sa v posledných rokoch predávajú za nehorázne sumy. Peniaze však nesmerujú len na Banksyho účet. Jeho skrytá identita pôsobí, akoby o svoje diela nestál a podporuje rôznych podvodníkov, aby nelegálne predávali tovar s Banksyho motívmi.
Zarába však aj sám. Najviac zatiaľ na aukcii získal za dielo Vesmírne dievča a vták, ktoré v roku 2007 kúpil anonymný americký kupec za 288-tisíc libier. Za desiatky a stovky tisíc libier však predáva už roky. Ak sa riadi v živote podobnými princípmi ako pri tvorbe, môže byť celkom bohatý muž.
Pri viacerých príležitostiach totiž zdôraznil, že v tvorbe sa snaží byť maximálne efektívny. „Niekedy nekonečne dlhý čas maľujem a inokedy stačí dokresliť fúzy slečne na nejakom bilborde. Hospodárnosť je kľúčom,“ tvrdí Banksy. A čo si na jeho práci cenia iní? „Že je na ulici, a teda viditeľná pre hocikoho a tiež, že robí sociálne a politické komentáre s humorom,“ končí sa jeho profil v magazíne Time.
Banksy
jeho pravá identita je dodnes neznáma, médiá priniesli už viacero špekulácií o jeho skutočnom mene, najčastejšie sa uvádza Robin Gunningham
narodil sa v roku 1974 alebo 1975 v anglickom Bristole
s grafitmi začal koncom osemdesiatych rokov, svetové povedomie si získal až po roku 2000
v prvej polovici uplynulého desaťročia sa jeho diela dostali do galérií, v roku 2003 navrhol obal albumu Think Tank pre skupinu Blur
v roku 2007 sa predalo doteraz jeho najdrahšie dielo Vesmírne dievča a vták za 288-tisíc libier
v roku 2010 predstavil svoj vlastný film Exit Through The Gift Shop, stvoril aj úvodný gag pre seriál Simpsonovci
